Celé Mexiko pátra po Celeste Ruiz. Dievča pritom možno vôbec neexistuje

Autor: Katarina Antenozio | 8.5.2017 o 9:28 | (upravené 14.7.2017 o 18:41) Karma článku: 7,92 | Prečítané:  2718x

Tri milóny peso ponúka mexická generálna prokuratúra tomu, kto poskytne užitočné informácie pri pátraní po Celeste Ruiz. Nejde pritom o osobu, ktorá by sa dostala do rozporu so zákonom. Celeste totiž možno vôbec neexistuje.

Príbeh, ktorý vedie k tejto záhadnej dievčine v mexického Cancunu, sa začína na opačnej strane zemegule, na kopci Monte Faito pri Neapole pred 21 rokmi. Rodina Celentanovcov tu spolu s asi štyridsaťčlennou skupinou priateľov z evanjelickej cirkvi organizuje sobotňajší piknik. Zatiaľ čo dospelí pripravujú obed, deti sa hrajú. Medzi nimi aj tri dcéry Celentanovcov: šesťročná Rossana, trojročná Angela a osemnásťmesačná Noemi. Nálada je výborná a nič nenasvečuje tomu, že tento príjemný letný deň čoskoro poznačí tragédia, ktorá zmení život mladej rodiny na nočnú moru. Angela z minúty na minútu zmizne. Niet jej. Akoby sa pod zem prepadla. Začína sa okamžité pátranie. Hľadajú všetci. Polícia, vojsko, zložky civilnej obrany, psovodi, jaskyniari aj dobrovoľníci. Štyri dni a noci bez oddychu prečesávajú každý kút, každú roklinu, každý zráz. Bezvýsledne. Kam sa trojročné dieťa podelo? To je otázka, ktorú si už celé desaťročia kladú nielen rodičia, ale aj vyšetrovatelia. Z Angely Celentano sa stal prípad, jeden z najsledovanejších v histórii talianskej kriminalistiky.

V prvých okamihoch sa vyšetrovatelia sústredia na najbližších príbuzných a priateľov rodiny. Preklepnú oboch rodičov, no nič podozrivé nenachádzajú. Svetlo do prípadu začnú vnášať až výpovede detí. Paradoxne nie preto, že by objasnili, kedy videli malú Angelu naposledy, ale preto, že si v mnohom protirečia. Vtedy 11-ročný Renato tvrdí, že Angela ho sledovala, keď šiel do neďaleko odparkovaného auta zaniesť loptu. Vraví, že ju nabádal, aby sa vrátila k matke, a keď sa vzápätí otočil, dieťaťa nebolo. Jeho výpovedi protirečí svedectvo ďalšieho chlapca, ktorý naopak uvádza, že Renato viedol dieťa za ruku ďalej po chodníku a na jeho výzvu, aby sa vrátili späť k dospelým, nereagoval. Vyšetrovatelia ani psychológovia, žiaľ, nevedia s presnosťou určiť, ktorá z výpovedí je pravdivá, a tak svedectvá chlapcov strácajú na váhe. Ich pozornosť však upúta sesternica malej Angely. Vysvitne, že Rosa Celentano, ktorá mala v tom čase trinásť rokov, deň pred piknikom utrúsila poznámku: „A čo keď Angelu zajtra v lese unesú?“ Polícia je presvedčená, že dievča túto informáciu zachytilo z rozhovoru dospelých. Otec Gennaro Celentano sa síce snaží dcérin výrok odôvodniť jej „mimoriadnymi vešteckými schopnosťami“, no onedlho je sám jedným z prvých zadržaných.

Podľa výpovedí svedkov sa Gennaro správal čudne hneď po tom, čo Angela zmizla. „Nie je mŕtva, uniesli ju,“ tvrdil od začiatku. Ale kto a prečo? Podľa polície sa muž podieľal na únose, aby vyriešil svoju ťažkú finančnú situáciu. Podozrenie padá aj na manželov Giancarla Cangiana a Dixie Perez, členov evanjelickej komunity, ktorí sa zúčastnili na pikniku. Dvojica aj s deťmi sa len nedávno vrátila z Venezuely, odkiaľ pochádza Dixie. Po niekoľko rokov tam vlastnili malé klenotníctvo, no po tom, ako sa dostali do problémov s miestnym podsvetím, sa rozhodli narýchlo krajinu opustiť. Svedkovia uvádzajú, že manželia čelili vyhrážkam a vydieraniu, a nechali dokonca strážiť svoje štyri deti. Jedným z nich bola aj malá Dixie, vtedy približne v Angelinom veku. Druhým z detí bol práve Renato, ktorého videli s Angelou naposledy. Je možné, že došlo k zámene a únosci namiesto Dixie vzali Angelu? Hoci išlo o pomerne solídnu teóriu, nenašlo sa dostatok dôkazov, ktoré by ju podložili, a podzriví boli zbavení všetkých obvinení. Angela je v tom čase nezvestná už tri roky a pátranie sa začína opäť od nuly.

Roky plynú, a zatiaľ čo Angeliny rodičia kladú každé Vianoce pod stromček darčeky pre stratenú dcéru, z celého sveta prichádzajú nové a nové svedectvá. Veľa ľudí je presvedčených, že dieťa videlo. Polícia preveruje každé z nich. Na prípade spoulpracuje Interpol aj FBI. Skupina expertov vypracuje niekoľko portrétov, ktoré zobrazujú pravdepodobnú aktuálnu podobu dievčaťa, a zverejňuje ju v médiách. V roku 2005, keď by Angela oslávila dvanáste narodeniny, zozbiera rodina všetky jej staré fotografie a videá a vytvorí multijazyčnú internetovú stránku angelacelentano.com s nádejou, že na ňu ich stratená dcéra natrafí.

Píše sa rok 2009 a do vyšetrovania sa pripletie Vincenza Trentinella, predsedníčka neziskovej organizácie na podporu rodičov detí v trvalej kóme. Navonok seriózna žena prichádza s kurióznym príbehom. Tvrdí, že istý nemenovaný a dnes už zosnulý vysokopostavený člen cirkvy jej pred časom rozpovedal príbeh, ktorý objasňuje okolnosti Angelinho zmiznutia. Žena neuvádza, prečo jej historku vyrozprával, ani akým spôsobom bol do prípadu sám zapletený. Tvrdí však, že Angela žije v Turecku v spoločnosti staršieho vplyvného a možno nebezpečného muža. Ona sama sa do krajiny vypravila a podarilo sa jej dokonca dievča odfotografovať. Vyšetrovatelia však jej príbehu neveria. Žena napriek tomu dodnes trvá na svojom a na podporu tejto teórie založila facebookovú stránku.

Dobre, poviete si, ale čo s tým všetkým má Mexiko a Celeste Ruiz? Túto otázku si kladú už pár rokov aj Angeliny rodičia, vyšetrovatelia, novinári i verejnosť. Začalo sa to e-mailom, ktorý prišiel rodine Celentanovcov v máji 2010 prostredníctvom ich webovej stránky. „To dieťa na fotkách som ja. Ja som Angela. Mám sa dobre, nehľadajte ma“.  Virtuálna korešpondencia pokračuje. Dievča tvrdí, že sa volá Celeste Ruiz, žije v Acapulcu a posiela dokonca svoju fotografiu. Tá všetkých zaskočí. Podoba je neodškriepiteľná. Skupina expertov preskúma snímku do detailov. Nejde o podvrh. Fotografia je pravá a zhoduje sa so somatickými črtami členov rodiny. Nádej rodičov ožíva. Všetci dúfajú v happyend ako z filmu.

Výmena e-mailov medzi sestrami Rossanou a Noemi so záhadnou Celeste trvá osemnásť mesiacov. Konzultujú s vyšetrovateľmi, ako udržať kontakt čo najďalej a ako zozbierať čo najviac faktov. Dievčina udáva, že si nepamätá, ako sa do Mexika dostala, no vie, že bola osvojená. Ešte útlom veku vraj žila s istou ženou, ktorá pracovala ako pomocníčka v zámožnej rodine, u ktorej aj bývali. Tá však jedného dňa bez vysvetlenia odišla a viac sa nevrátila. Malú Celeste nechala u svojich zamestnávateľov. Vysvitne, že žena uviedla falošné meno a pátrať po nej by bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Rodine je však dieťaťa ľúto, a preto sa rozhodnú neohlásiť zmiznutie na polícii. Odložené deti totiž skončia v štátnych ústavoch a ich osud je neistý. Celeste teda vyrastala naďalej v ich dome a tvrdí, že sa k nej vždy spávali ako k vlastnej dcére. „Neviem však, kto skutočne som, ani aké je moje skutočné meno,“ dodáva. Píše tiež, že žije v Acapulcu, no často chodí aj do Cancunu, kde má príbuzných. Jej spomienky na život v Taliansku sú už len veľmi hmlisté. Nechce opustiť rodinu, ktorá sa jej ujala, ale rada by spoznala aj svojich skutočných rodičov a sestry. Je ochotná podstúpiť aj test DNA. Jedného dňa si pýta telefónne číslo na Celentanovcov. Telefón v talianskej domácnosti zvoní, no na druhej strane je ticho. Následne zmizne aj Celeste. Polícia zhromažďuje všetky údaje. Je čas vydať sa za oceán a zistiť, čo je na tejto mexickej telenovele pravdy.

Stopa vedie vyšetrovateľov do Cancunu, k rodine zamestnanca miestneho súdu. Volá sa Cristino Ruiz a práve z počítača v jeho dome odišla väčšina e-mailov adresovaných Celentanovcom. Muž radikálne domieta akékoľvek prepojenie s prípadom. Vysvetľuje, že počítač patrí jeho manželke, ktorej konto napadli hackeri. Jeden z e-mailových účtov, z ktorého Celeste písala, je skutočne registrovaný na jej meno. Dvojica má aj dve deti, syna a dcéru, vek dievčaťa však nezodpovedá veku Angely. Napriek tomu ju podrobia skuške DNA. Výsledok je negatívny. Nijaká zhoda s Angelou tu nie je. Zdá sa, že s prípadom skutočne nemajú nič spoločné. No keď jeden z agentov Interpolu vyťuká číslo, z ktorého volala tajomná Celeste, mobil vo vrecku Ruizovej manželky začne vyzváňať. Pod hrozbou obvinenia z krivého svedectva prichádza dvojica s novou verziou. Za celou nechutnou paródiou je údajne manželkyn syn z prvého vzťahu, dnes trisaťpäťročný José Manuel, ktorý žije v Acapulcu, no často matku navštevuje. Mladý muž priznáva, že Celeste Ruiz nejestvuje a jej príbeh je len fraškou. Bol to on, kto posielal e-maily. Vo svojich výpovediach si však neraz protirečí a nevie vysvetliť, čo motivovalo jeho konanie. Ide len o morbídny vtip chorej mysle? Ale kto je potom dievča na fotografii, ktoré tak veľmi pripomína Angelu?

V mexickom príbehu je priveľa nejasností. Svojou mierou k tomu prispela aj počiatočná neochota miestnych autorít na spoluprácu s Interpolom a talianskymi vyšetrovateľmi. Všetko sa zmenilo pred pár rokmi, keď Taliansko na vládnej úrovni apelovalo na svojich mexických partnerov. V lete roku 2016 publikujú fotografiu údajnej Celeste Ruiz popredné denníky v krajine a vláda ponúka sumu jeden a pol milióna peso tomu, kto poskytne hodnoverné informácie o totožnosti dievčaťa. O pol roka na to čiastku zdvojnásobuje. Hoci nejde o malý obnos peňazí, zatiaľ sa o ne nikto neprihlásil. Akoby vyše dvadsať rokov po Angele zmizla aj tajomná Celeste...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?