Dostane sa krstný otec Cosa Nostra na slobodu?

Autor: Katarina Antenozio | 10.6.2017 o 22:58 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  539x

Každý má právo na dôstojnú smrť. Znamená to, že jeden z najobávanejších bossov sícílskej mafie bude prepustený? 

„Obráťte sa, jedného dňa príde Boží súd!“ Je to už 24 rokov, čo sa pápež Ján Pavol II. touto oduševnenou výzvou obrátil na mafiánskych bossov. A ako sa zdá, onedlho si pravdivosť jeho slov bude môcť overiť aj jeden z najbrutálnejších predstaviteľov sicílskej zločineckej organizácie Cosa Nostra Salvatore „Totò“ Riina. Osemdesiatšesťročný mafián na tom totiž dlho nie je zdravotne najlepšie a jeho právnici sa už niekoľko rokov snažia o jeho prepustenie do domáceho väzenia.

Mohlo by sa zdať, že „krstný otec“ napokon predsa len vydýchne naposledy doma v kruhu svojich najbližších. Najvyšší súd Talianskej republiky totiž pred pár dňami vyhlásil, že „právo na dôstojnú smrť má aj väzeň, aj mafiánsky boss.“ Vzápätí po vynesení verdiktu mnohé médiá v Taliansku i vo svete informovali, že pre Riinu svitla nová nádej a že je takmer isté, že sa z väzenia dostane. Dovolím si tvrdiť, že sa tak nestane. Hoci jedna možnosť by tu bola. Najskôr však niekoľko „technických faktov“.

Je pravda, že Najvyšší súd konštatoval právo na dôstojnú smrť pre každého, toto vyhlásenie však bolo vyňaté z kontextu. Verdikt totiž iba ruší predošlé rozhodnutie tribunálu v Bologni, ktorý zamietol prepustenie Riinu do domáceho väzenia pre nedostatočnú motiváciu (súd nezohľadnil aktuálny zdravotný stav odsúdeného) a vracia rozsudok na prešetrenie. Sudcovia teda musia svoje rozhodnutie podložiť ďalšími argumentami.

Na druhej strane ale treba priznať, že talianska justícia veľakrát prejavila voči mafii nadštandardnú dávku benevolentnosti. Prípady, keď bol mafiánsky spolupracovník prepustený kvôli alergii na hrášok a bôb (Michele Aiello, odsúdený na 15 a pol roka) či pretože jednoducho neznášal pohľad na väzenské uniformy (Giulio Giuseppe Lampada, odsúdený na 14 rokov) vyznievajú takmer groteskne. Ak by títo ľudia neboli priamo či nepriamo zodpovední za smrť nevinných osôb.

Situácia Totò Riinu je však predsa len komplikovanejšia. Okrem pokročilého veku má vážne problémy so srdcom a nádor na obličkách. Zároveň si odpykáva 19 doživotných trestov v najprísnejšom väzenskom režime tzv. 41 bis, ktorý je vyhradený pre najnebezpečnejších zločincov – mafiánov a teroristov. Kto však je Totò Riina?

Capo dei capi nezačínal jednoducho. V chudobnej dedine Corleone na Sicílii sa už ako dieťa musel starať o obživu pre rodinu. Spolu s otcom a bratmi hľadali nevybuchnuté americké bomby, aby ich rozobrali a následne predali kov a pušný prach. Jedna z bômb vybuchla a zabila otca aj brata, a tak sa Riina ako 13-ročný zo dňa na deň stal hlavou rodiny. Čoskoro na to sa začlenil do miestej mafiánskej odnože Cosa Nostra. V 19-tich rokoch už mal na krku prvú vraždu a prvý rozsudok, z ktorého si však odsedel len časť. Pre viac či menej závažné kriminálne skutky bol viackrát odsúdený a od roku 1969 žil prakticky na úteku. V mafiánskej hierarchii stúpal rýchlo, ako metódu používal fyzickú elimináciu protivníkov. Riina jednal bez škrupulí, jedinou jeho ambíciou bolo dostať sa na vrchol a vládnuť. Nechcel za zodpovedať nikomu, ani mafiánskym bossom, a tobôž nie vládnej moci. Toto jeho počínanie sa pochopiteľne stretlo s nevôľou ostatných pohlavárov Cosa Nostra, čo vyústilo do tzv. „druhej mafiánskej vojny“ roku 1981. Počas jedného roka zabili Riinovi posluhovači okolo 200 členov konkurenčných odnoží, pričom mnoho ďalších sa stalo obeťami tzv. „lupara bianca“ (mafiánska metóda, pri ktorej sú telá zavraždených pochované na odľahlom mieste, aby sa zabránilo ich nálezu. Lupara je skrátená brokovnica, obľúbená zbraň vtedajších mafiánov, pozn. red.). Z tejto dlhej a brutálnej prestrelky vyšiel Riina ako víťaz a postavil sa do čela sicílskej mafie.

Krviprelievanie na ostrove už nemohlo ujsť pozornosti vládnej moci. Napriek tomu, že Cosa Nostra pôsobila na Sicílii už celé desaťročia, v spoločnosti stále prevládal názor, že „mafia neexistuje“. A to aj v najvyšších justičných a vládnych kruhoch. Boj proti organizovanému zločinu prakticky nejestvoval. Riešili sa len jednotlivé prípady, zatiaľ čo mafia posilňovala svoje pozície. Dialo sa tak aj preto, že jej chápadlá siahali až k politickým špičkám. Vraždenie v Palerme však očividne prekonalo mantinely a štát si jednoducho musel prestať zakrývať oči. V roku 1986 sa začal maxiproces s 475 mafiánskymi pohlavármi. Ako odpoveď na to dal Totò Riina príkaz na zabitie príbuzných spolupracovníkov spravodlivosti, ktorí v prípade svedčili, vrátane žien a detí. Nepomohlo. O rok na to bol odsúdený na doživotie. Právnici ho ubezpečovali, že uspeje v odvolacom procese, ako sa to stalo už mnohokrát. Riina naďalej eliminoval každého, kto by mu mohol uškodiť. Nebolo mu to nič platné. Najvyšší súd v roku 1992 rozsudky potvrdil.

Mafiánsky boss však do väzenia neputoval. Polícia totiž nevedela, kde sa zdržiava, ani aká je jeho aktuálna podoba. Trvalo ešte rok, kým sa ho podarilo vypátrať a zatknúť. Riina zatiaľ zastrašoval a mstil sa. Sudcovia Falcone a Borsellino, ktorí stáli za maxiporocesom, zomreli pri atentátoch (viac tu), už počas konania súdu dal odstrániť ich kolegov Sciopellitiho a Saettu. Z pozície obávaného bossa sa dokonca pokúsil vyjednávať so štátom. Spísal zoznam požiadaviek mafie, medzi ktorými figurovali miernejšie tresty pre odsúdených ako aj revízia maxiprocesu. Na výmenu ponúkal prímerie a zastavenie krviprelievania (kauza vyjednávania štátu a mafie je dodnes predmetom vyšetrovania).

15. januára 1993 bol Totò Riina zatknutý na križovatke pred vilou v Palerme, kde žil so svojou rodinou. Na čelo Cosa Nostra sa postavil jeden z jeho najbližších spojencov Bernardo Provenzano, no Riina aj spoza mreží naďalej koordinoval jej činnosť. Nasledovali ďalšie únosy, atentáty a vraždy, ktoré niesli jeho podpis. V rokoch 1993 až 2002 bol odsúdený na ďalších 17 doživotných trestov. Ani to mu nezabránilo smerovať svoje vyhrážky proti sudcom, politikom či aktivistom v boji proti mafii.

Riina si odpykával väčšinu trestu v naprísnejšom väzenskom režime, tzv. 41 bis, ktorý je vyhradený pre najnebezpečnejších zločincov z radov mafie a teroristov. (Toto opatrenie môže byť zrušené či obnovené v závislosti od stupňa nebezpečnosti odsúdeného, pozn. red.). Žil v izolácii v cele s jedným oknom, ktorej zariadenie tvorila posteľ a stolička prikovaná k zemi. Počas dňa mohol tráviť jednu hodinu na čerstvom vzduchu. Nesmel sa stýkať s ostatnými odsúdenými, obmedzené boli aj jeho kontakty s väzenským personálom. Nemal možnosť sledovať televíziu či čítať noviny alebo knihy, nesmel vlastniť nijaký osobný majetok, iba ak mu to príslušný úrad schválil. Išlo však o pomernej dlhý proces s prevažne negatívnym výsledkom. Počas návštev, ktoré sa konali maximálne dvakrát do mesiaca, ho od návštevníkov oddeľovalo bezpečnostné sklo. Aj telefonáty mal povolené len raz mesačne. Ale prečo ten minulý čas?

Totò Riina je už totiž dlhé mesiace mimo väzenskej cely. Kvôli vážnym zdravotným komplikáciám sa nachádza v izolovanej miestnosti v Univerzitnej nemocnici v Parme, kde mu poskytujú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Jeho telo je už prislabé, nedokáže sa ani sám posadiť či najesť. Jediným „spestrením“ monotónneho prežívania sú pojednávania v procese vyjednávania štátu s mafiou, na ktorých sa pravidelne zúčastňuje prostredníctvom videokonferencie. Napriek tomu je stále odsúdeným v najtvrdšom väzenskom režime, čo znamená, že je naďalej považovaný za nebezpečného a po zmiernení výnimočných opatrení či dokonca prepustení do domáceho väzenia hrozí, že by mohol opäť prevziať opraty mafiánskeho klanu. Pre mnohých totiž ostal a ostane hlavou Cosa Nostra.

Prepustenie Totò Riinu by bolo fackou do tváre obetiam mafie a vo svetle výročí atentátov na Falconeho a Borsellina by vyznelo prinajmenšom paradoxne, no nájdu sa aj tí, čo považujú väznenie starého a umierajúceho bossa za nehumánne. Jedna možnosť ako sa dostať z väzenia by tu však bola. Ak by sa Riina rozhodol prehovoriť a uviesť mená svojch spolupáchateľov, cestu na slobodu by mu to výrazne uľahčilo. Zatiaľ však mlčí a čaká na rozhodnutie súdu o prepustení pre zdravotné problémy. Zdá sa, že to nie je práve najlepšia taktika. Pred časom požiadal tiež o možnosť vlastniť rozhlasový prijímač. Jeho žiadosť bola schválená pred viac ako rokom. Rádio však ešte stále nedorazilo. A čas sa kráti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia.

KOMENTÁRE

Branci obchádzajú zákon a sú nebezpeční

Demokracia má právo brániť sa a je najvyšší čas, aby to začala aktívne robiť.

KULTÚRA

Vojna bez krvi. Dunkirk je filmová anomália

Film leta bol prijatý s istým nepochopením.


Už ste čítali?