Priemerný Milánčan je slobodný štyridsiatnik a je to Číňan.

Autor: Katarina Antenozio | 22.8.2017 o 13:55 | (upravené 23.8.2017 o 5:46) Karma článku: 11,34 | Prečítané:  5472x

Takto zjednodušene by sme mohli tlmočiť údaje, ktoré nedávno zverejnila miestna matrika. Akí však skutočne Milánčania sú?

Podľa najnovších informácií, ktoré každoročne publikuje milánsky matričný úrad, čoraz viac obyvateľov severotalianskej metropoly ostáva single. Priemerný vek obyvateľov je okolo štyridsiatky a najčastnejším zamestnaním je úradník. Milánčania sa do manželstva nehrnú, a ak sa preň rozhodnú, je to pomerne neskoro. Kým ženy sa vydávajú okolo štyridsiatky, muži sa ženia až ako štyridsaťtriroční. Pred cirkevným sobášom uprednostňujú civilný obrad. Typická rodina má len jedno dieťa. Najobľúbenejšími menami pre novorodencov sú Giulia, Sofia, Francesco a Lorenzo. Charakteristické milánske priezviská ako Brambilla či Fumagalli, sú na ústupe. Kým ešte donedávna bolo najčastejším priezviskom Rossi (najbežnejšie v celom Taliansku), v tomto roku ho prevalcovalo čínske „Hu“. Do popredia sa derie aj „Mohamed“. Rossi však stále ostáva najčastejším priezviskom milánskych žien.

Miláno je aj mestom penzistov. Po slobodných štyridsiatnikoch sú na druhom mieste. Že sa im v rušnej metropole nedarí zle dokumentuje aj fakt, že 667 Milánčanov oslávilo storočnicu, dvaja z nich dokonca 109 rokov. Na seniorov mesto nezabúda, okrem zliav na kultúrne a športové podujatia či cestovanie v hromadnej doprave, im ponúka aj asistenčnú službu. Počas nedávnych horúčav zriadilo bezplatnú linku pre starších spoluobčanov, na ktorej mohli žiadať napríklad o pomoc pri nákupe, osobnej hygiene či uprataní bytu. Niektorí zo seniorov sa chceli len porozprávať, našli sa aj takí, čo požiadali o doprovod na tanečné matiné.

Metropola Lombardie si pripisuje aj niekoľko celonárodných prvenstiev. Ako vyplýva z prieskumov, Miláno je mesto, kde sa kupuje najvac kníh. Zataľ čo vo Florencii sa predáva predovšetkým cestopisná literatúra-, v Bolzane idú na dračku ženské romány a v Turíne ekonomické publikácie, Milánčania nemajú zvláštne preferencie. Číta sa tu čokoľvek. Vidieť to aj v metre či autobuse. Veľa ľudí vlastní elektronické čítačky, no ani klasické knižné výtlačky nie sú na ústupe.

Trochu horšie je to v meste so športom, hoci posledné roky aj v tomto rebríčku Miláno stúpa a dnes je na desiatom mieste v celonárodnom priemere. Miláčania radi behajú, bicyklujú, hrajú futbal a ešte radšej ho sledujú. Majú na to dostatok príležitostí, keďže v meste sú hneď dva kluby Série A, Inter a AC Miláno, hrajúce na štadióne San Siro. Dnes oba v rukách čínskych majiteľov.

Hoci je Miláno väčšinou vykresľované ako moderná metropola večne zanepráznených ľudí, ktorí zasvätili svoj život biznisu, mnohí znovuobjavujú jeho bohatú históriu a kultúru. Aj vďaka blízkosti troch medzinárodných letísk do mesta neustále prúdia húfy turistov, pretože si tu každý nájde to svoje, či už cestuje za obchodom, zábavou, nákupmi alebo kultúrou. Radnica si uvedomuje, že boom, ktorý nastal po Expe 2015, môže veľmi rýchlo opadnúť, ak nebude turizmus systematicky podporovať. Veľký úspech má model tzv. „fuorisalone“, teda sprievodných podujatí popri veľkých veľtrhoch a výstavách. Mesto tak stále žije novými a tématicky zajímavými akciami.

Aký však je typický Milánčan? Je to naozaj štyridsaťročný Číňan otáľajúci so sobášom, ktorý strávi väčšinu života za kancelárskym stolom? Realita je predsa len trochu iná. Celkovo sa Milánčania vo svojej krajine netešia veľkej obľube. Rimania im závidia fungujúcu infraštruktúru, Neapolčanom sa nepáči ich hektický život a všetci ich svorne považujú tak trochu za snobov. Celkový dojem nevylepšuje ich prízvuk, ktorý doslova trhá uši, ani ustavičné používanie cudzích výrazov. Veď nazvať akciu "eventom" či prácu "projektom" je oveľa viac "chic".

To, že je v Miláne život oveľa frenetickejší, nemožno poprieť. Práca je, a to aj u mladých, na prvom mieste, aj preto, že nezamestnanosť ľudí do 35 rokov je v celom Taliansku alarmujúca. Bez ohľadu na vek sa všetci radi zabávajú a Miláno je zaslúžene považované za hlavné mesto „happy hour“. Mladí ľudia milujú spoločenský život, sú kreatívni a neboja sa experimentovať. Všetci zbožňujú taliansku kuchyňu, no nepohrnú ani raw-foodom či sushi, aby sa na staré kolená opäť vrátili k osvečeným receptom starej mamy. Po uponáhľanom pracovnom týždni každý, kto môže, uteká na víkend z mesta. Veď na hory, k jazerám či k moru je to doslova na skok. Počas augustových týždňov sa ulice načisto vyľudnia a nebyť turistov, zívalo by to tu prázdnotou. Húfy Milánčanov cestujú k rodičom a starým rodičom do všetkých kútov Talianska. Vracajú sa domov, ku svojim koreňom. Pretože skutočných starousadlíkov je čoraz menej a Milánčanom sa dnes môže stať každý. Aj signor Hu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.


Už ste čítali?