Na prvý pohľad by sme mohli usúdiť, že ide o Benátky, nie je tomu však tak. Na obrazoch dobových majstrov je zvečnené Miláno. Takto vyzeralo mesto ešte nedávno, presnejšie do tridsiatych rokov minulého storočia, keď bolo popretkávané premyselným systémom splavovacích kanálov - „navigli“. Mlyny, doky, člny a mosty mu nielen dodávali špecifický ráz, ale významne prispeli k jeho rozkvetu. Plavil sa po nich napríklad aj mramor na stavbu milánskeho dómu. Ak by týchto kanálov nebolo, katedrálu by postavili z červenej tehly, typickej pre väčšinu lombardských gotických stavieb. Dnes z kanálov ostali len fragmenty, no stále patria medzi najvyhľadávanejšie miesta pre romantické prechádzky, oddych či posedenie pri pohári vína. Stretávajú sa tu zamilované páry aj umelci. Navigli však z mesta úplne nezmizli. Veľa ulíc a námestí ešte pripomína časy, keď po nich pretekala voda. Tá teraz prúdi pod povrchom.
Navigli patrili k Milánu od nepamäti. Prvé kanály sa začali stavať už počas osídlenia Rimanmi, ktorí regulovali toky blízkych riek, aby zabezpečili zásobovanie vodou. Podľa niektorých historikov malo v tom čase Miláno dokonca vlastný prístav v samotnom centre mesta (dnešná Via Larga) a cez rieku Pád aj spojenie s Jadranským morom.
História súčasných navigli sa začala písať v 12. storočí. Milánčania začali roku 1179 kopať dlhý kanál, ktorým by dopravili vodu z rieky Ticino. Nazvali ho Ticinello, dnes známy ako Naviglio Grande. Stavba kanálu bola finančne nákladná a trvala desaťročia. Išlo o prvý projekt svojho druhu v Európe.
K rozvoju navigli prispeli aj mnísi cisterciáni, ktorí obnovili mnohé z rímskych kanálov, v ich diele pokačovali neskôr benediktíni. Voda slúžila predovšetkým na závlahu poľnohospodárskej pôdy na juhu, čoskoro sa objavili aj prvé vodné mlyny. Navigli sa ukázali ako dobrý projekt, ktorý prinášal mestu prosperitu. Na rozľahlej nížine sa začalo s pestovaním vtedy exotických plodín - ryže a moruše. V meste znikli prvé dielne na výrobu hodvábu. Je možné, že práve vtedy sa začala písať história Milána ako mesta módy.
V roku 1457 sa začalo so stavou kanálu Martesana a za nasledujúcich 35 rokov pribudlo v Miláne deväťdesiat kilometrov vodného toku. Prvotný problém so splavnosťou kanálov, ktorú obmedzovali mnohé prevýšenia, vyriešil premyslený systém plavebných komôr. Niektorí ho pripisujú géniovi vtedajšej doby, Leonardovi da Vincimu. Sám síce tento systém nevymyslel, prispel však k jeho zdokonaleniu. Ďalší kanál, Pavese, ktorý spájal mesto s riekou Pád, dokončili roku 1805 za vlády Napoleona Bonaparte. Miláno tak prostredníctvom umelých vodných tokov získalo spojenie s Lago Maggiore, s riekou Ticino, s jazerom Como a s Jadranským morom.
S rozvojom železničnej dopravy sa preprava po kanáloch stávala čoraz nevýhodnejšou. Navigli postupne upadali až sa dostali do nemilosti samotných Milánčanov. Nedostatočná údržba ich napokon premenila na páchnuce stoky, do ktorých fabriky vypúšťali svoj odpad. S príchodom prvých automobilov sa ukázali aj ako prekážka pre plynulú premávku. Začalo sa teda s ich prekrývaním. Do konca 60-tych rokov minulého storočia ostali z bohatej siete kanálov len fragmenty. Na niektorých miestach pokryla vysušené korytá tráva. Darsena, bývalý dok, do ktorého ústil kanál Naviglio Grande, mal byť dokonca prestavaný na veľké parkovisko. Pri prípravných prácach však, našťastie, narazili na významné archeologické vykopávky, a tak bola stavba pozastavená.
Zdá sa, že v posledných rokoch sa v Milánčanoch prebudila nostalgia za vodnými tokmi, ktoré kedysi križovali mesto. Prvým krokom k obnoveniu systému bola revitalizácia doku Darsena pri príležitosti Svetovej výstavy Expo roku 2015. Miesto sa stalo vzápätí vyhľadávaným centrom zábavy a oddychu pre milánske rodiny aj turistov. Darsena, ale aj okolité uličky okolo Naviglio Grande a Naviglio Pavese majú neopakovateľnú atmosféru a sú plné kaviarničiek, vinární a ateliérov. Kanály smerujúce von z mesta sú zasa ako stvorené na prechádzky a cyklistiku.
Súčasné vedenie mesta má znovuotvorenie systému „navigli“ vo volebnom programe. Odklepnúť ho musia obyvatelia Milána v referende začiatkom budúceho roku. Ak projekt prejde, do roku 2022 by mal byť otvorený prvý z kanálov – Martesana. Mesto by tak znovu mohlo získať svoj starý pôvab, aj keď určite v modernejšom prevedení.
