Že je to nemožné? Prepáčte, toto slovo nepoznám.

Autor: Katarina Antenozio | 10.10.2017 o 20:40 | (upravené 11.10.2017 o 5:29) Karma článku: 10,73 | Prečítané:  6013x

Bebe Vio je živel. Na krku zlatá medaila z Ria a v smartfóne selfie s Obamom. Šermuje, moderuje, píše knihy. Zdá sa, že všetko, čo jej príde pod ruky, sa jej darí. Až na jednu maličkosť, Bebe ruky nemá.

Bebe nedávno oslávila dvadsiatku a už ju radia k najvplyvnejším športovcom. Módny dom Dior jej na prestížne ceremónie šije nádherné personalizované róby. Onedlho jej vyjde nová kniha a na celoštátnej televízii práve beží jej nedeľná show. Keď otvorí ústa, valí sa na vás záplava slov, ktorá nemá konca-kraja, no žiadne z nich neznie banálne. Bebe nie je žiadna rýchlokvasená celebrita.

Keď Beatrice „Bebe“  Vio získala na paraolympiáde v Riu zlatú medailu, obleteli médiá zábery jej výbuchu nefalšovanej radosti. Mnohí si pri pohľade na jej zmrzačené telo na invalidnom vozíku a zjazvenú tvár pomysleli: „úbohé dieťa!“ Tá eufória však bola príliš veľká a z toho „úbohého dieťaťa“ sršal taký neskrotný optimizmus, že ľútosť vzápätí vystriedal obdiv a úžas.

Beatrice „Bebe“ Vio vyrásta s fleretom v ruke. Šermovať začala už ako päťročná a tento šport sa stal jej láskou. Zdá sa však, že osud s ňou mal iné plány. V jedenástich rokoch vážne ochorela. Tak vážne, že bola za celé desaťročie jedným z najvážnejších prípadov meningitídy v Taliansku. Väčšina postihnutých na tento akútny typ zápalu mozgových blán zomiera do pár dní. Bebe bola hospitalizovaná už s pokročilou sepsou a lekári v snahe zachrániť jej život prikročili k drastickému zásahu – amputácii všetkých štyroch končatín. Choroba jej zanechala na tele a tvári hlboké jazvy. Dieťa napriek všetkému bojovalo ako lev. V nemocnici strávila viac ako tri mesiace.

Keď bola z najhoršieho vonku, vrátila sa do školy a znovu chcela športovať. Lekári jej povolili jazdu na koni, no Bebe túžila opäť vziať do ruky fleret a šermovať. Všetci ju najprv vysmiali. Dva roky po chorobe ešte na invalidnom vozíku a bez špeciálnych protéz, s fleretom pripevneným o rameno lepiacou páskou sa však k svojmu milovanému športu vrátila. Svojou tvrdohlavosťou a s podporou rodičov nakoniec dosiahla, že jej vyrobili špeciálne protézy. Osem rokov po amputácií získala zlatú medialu na paraolympiáde v Riu ako vôbec prvá šermiarka bez štyroch končatín.

Bebe Vio posúva hranice športu. Mnohí ju považujú za následníčku Alexa Zanardiho, bývalého automobilového pretekára, ktorý pri vážnej nehode prišiel o nohy. Napriek postihnutiu sa vrátil za volant a ďalej súťaží. V 49-tich rokoch získal zlato na paraolympiáde v Riu v kategórii paracyklistov. No zatiaľ čo Zanardi bol už pred nehodou slávnym pretekárom, Bebe sa na športové výslnie dostala už so svojim handikepom.

Bola to tŕnistá cesta, o ktorej sa Bebe nezdráha hovoriť. Netají, že krátko po návrate z nemocnice, keď bola ešte slabá a trápili ju bolesti, chcela skoncovať so životom. Veľkou oporou jej vždy bola a je rodina. Nedovolili jej plakať nad sebou a hnali ju dopredu. Vedeli, že ich tvrdohlavá dcéra dokáže veľké veci. Bebe ich nesklamala. Stala sa nielen špičkovou športovkyňou, ale aj vplyvnou osobnosťou. Jej optimizums je neutíchajúci. Akoby vnútri jej tela fungoval akýsi zázračný mechanizmus, ktorý všetku nahromadenú bolesť premieňa na spontánnu radosť. Bebe sa nepovažuje za handikepovanú. O postihnutí hovorí otvorene, používajúc politicky nekorektný žargón, ktorý by si zdravý človek nedovolil. Výrazy typu „amputovaný človek“ a „chýbajú mu kusy“, ktoré s absolútnou samozrejmosťou vychádzajú z jej úst, pôsobia síce tvrdo, ale uvádzajú na správnu mieru obraz, ktorý má väčšina ľudí o postihnutých. Nezosmiešňuje, neznižuje ani nepreceňuje svoj telesný handikep. Rovnaký postoj má aj k svojej zjazvenej tvári. „Nechcem zakrývať svoje jazvy. Toto je moja tvár. To som ja,“ hovorí. Onedlho výjde jej tretia kniha s príznačným názvom Se sembra impossibile allora si può fare (Ak sa to zdá nemožné, tak sa to dá) 

Bebe jednoducho zdolala jednu z najťažších prekážok v živote, a tak sa jej prekonávanie tých nadchádzajúcich zdá ako nikdy nekončiaca výzva. Výstižne to dokresľuje príhoda, na konci ktorej je selfie s bývalým prezidentom USA. Spolu s Robertom Benignim, manželkou vtedajšieho talianskeho premiéra Agnese, režisérom Paolom Sorentinom či návrhárom Giorgiom Armanim sa Bebe zúčastnila na poslednej oficiálnej večeri, ktorú v Bielom dome organizoval Barack Obama. Bebe sa stavila, že z Washingtonu prinesie selfie s prezidentom. Protokol však striktne zakazoval používať mobilné telefóny a Obama bol stále v zajatí slávnych osobností. Keď sa k nemu konečne dostala, nesmelo vyslovila svoju žiadosť. Prezident ju však sklamal: "Žiaľ, je to nemožné, protokol to zakazuje“. Bebe nechcela prehrať stávku, a odvetila: „Prepáčte, pán prezident, ale slovu nemožné nerozumiem.“ Argument zabral: „Ok, ale nech nás nevidia“, usmial sa prezident. Selfie urobil Barack Obama spopod obrusu na stole. Bebe opäť vyhrala.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?