Vietor vo fľaši
Obyvatelia Terstu sú zvyknutí na poriadny vietor. Pozdĺž niektorých chodníkov tu vidno stĺpy a reťaze, ktoré pomáhajú ľuďom pri chôdzi, keď to tu najviac prefukuje. Bora, ktorá často bičuje pobrežie, má aj osobitný sviatok „bora matta“ (bláznivá bora). A dokonca aj svoje múzeum. Ako tvrdia jeho zakladatelia, jeho cieľom je podmaniť si vietor a predstaviť ho odborníkom aj laikovi. Vzniklo v roku 2004 a stále sa rozvíja. Na malom priestore tu nájdete kopec vynálezov, naučíte sa poskladať si jednoduchý veterník a dozviete sa viac o využívaní veternej energie. Medzi návštevníkmi si získal obľubu najmä „veterný sklad“. Na policiach sú uložené vetry, ktoré sem zo všetkých kútov sveta poslali priaznivci múzea. Ak máte záujem o originálnu „domácu“ boru, môžete si ju kúpiť „uväznenú“ v plechovke v obchode so suvenírmi.
Omietka z exkrementov
Dať hovnu miesto, ktoré mu prináleží – to je cieľom múzea, ktoré otvorili v roku 2015 na zámku Castelbosco pri talianskom meste Piacenza. Hoci to môže vyznieť ako recesia či pokus o žart, v skutočnosti ide o seriózny projekt, ktorého iniciátorom je miestny podnikateľ Gianantonio Locatelli, zaoberajúci sa chovom dobytka. V súčasnosti má na svojej farme vyše 3500 kusov kráv. Tie denne okrem mlieka vyprodukujú aj viac ako tisíc metrákov výkalov, takže kvalifikácia v tejto oblasti mu rozhodne nechýba. Locatelli zaujal kreatívny postoj a začal sa hnoju dôkladne venovať. Najskôr ako zdroju energie na vykurovanie administratívnych priestorov svojej firmy, no nezastavil sa len pri tom. Chcel, aby hovno malo svoje múzem. Podarilo sa a dnes má jeho projekt celosvetový ohlas.
Jednotlivé expozície poskytujú návštevníkov pohľad na exkrement vo všetkých oblastiach – od vedeckej až po umeleckú. Výkaly sa totiž v minulosti, a v niektorých oblastiach dodnes, používajú pri stavbe obydlí, majú svoje miesto v klasickej a historickej literatúre, v medicíne, ale venujú sa im aj novodobé vedecké výskumy či výtvarné umenie. Medzi najzaujímavejšie a najvzácnejšie exponáty určite patrí autentická skamenelina dynosaurieho výkalu. Múzeum nezabúda ani na zberateľov suvenírov a ponúka im tehly zo sušených exkrementov, ktoré sú na predaj v limitovanej i bežnej edícii. Locatelli je držiteľom ochrannej známky Merdacotta® na hmotu podobnú pálenej hline, s tým rozdielom, že namiesto hliny použil exkrementy.
Vo svete prebehlo viacero výstav s podobnou tematikou. Taliansky umelec Piero Manzoni už v roku 1961 vytvoril kontroverzný projekt „Autorské hovno“, pozostávajúci z 90 plechoviek obsahujúcich jeho výkaly. Dnes sa tieto artefakty nachádzajú v rôznych svetových múzeách, napr. plechovku č. 4 môžu obdivovať návštevníci napríklad britského národného múzea moderného umenia Tate Modern v Londýne. Japonské Múzeum novovznikajúcich vedných disciplín v Tokiu zas predstavilo expozíciu venovanú ľudským výkalom a toaletám. Témou exkrementov sa zaoberal v roku 2015 veľtrh súčasného umenia MiArt v Miláne, ktorý v rámci „Shit Show“ predstavil elegantnú miestnosť pokrytú omietkou zo suchých výkalov.
Syr zo slepačieho mlieka
Malá dedinka Piastre neďaleko Pistoie je centrom klamárov. Niežeby jej osemdesiati obyvatelia boli všetko podvodníci či luhári. Každoročne tu však organizujú celonárodný šampionát klamárov. V tomto roku už po 41-krát. A pri tejto príležitosti otvorili v dedine aj múzeum venované klamstvu. Expozícia ani samotný festival neglorizujú lož, ale udržiavajú tradíciu rozprávačov fantastických či humorných príbehov. Šestdesiat exponátov predstavuje celú škálu lží – od nevinných detských klamstiev až po milosrdnú lož. Môžete tu okrem iného vidieť zátku z jazera Como, vývesku z vegánskeho mäsiarstva, letenku do Ameriky na meno Krištof Kolumbus, vzorku vody z potopy sveta, kocky z Rubikonu či syr vyrobený zo slepačieho mlieka. Ako tvrdia zakladatelia, v dnešnom svete fake news byť klamárom s noblesou, štýlom a iróniou vôbec nie je ľahké.
Obraz, ktorý namaľoval Hitler
Putovná výstava „Múzeum šialenstva. Od Goyu k Baconovi“, ktorá sa zo Saló na brehu jazera Garda presúva do Neapolu, odkrýva temnú stránku duše. Jej autor, kontroverzný taliansky kritik umenia Vittorio Sgarbi, do nej zakomponoval diela umelcov, ktorí po celý život bojovali s duševnou chorobou, no napriek tomu (či vďaka tomu) obohatili svet o cenné umelecké diela. Návštevník tu nájde aj predmety pozbierané v opustených väzenských psychiatrických liečebniach, ktoré rozprávajú príbehy bezmenných ľudí. Popri obrazoch Francisca Goyu či Antonia Ligabuu tu visí aj dielo Adolfa Hitlera. Nie pre jeho umeleckú hodnotu, tá je podľa Sgarbiho mizerná, ale preto, že vypovedá veľa o psychike a úbohosti duše diktátora.
Práve na tento obraz nedávno zaútočil skrutkovačom neznámy návštevník. Nuž, múzeum šialenstva by asi bez tejto epizódy nebolo celkom autentické.
