´ndrangheta

Autor: Katarina Antenozio | 28.2.2018 o 20:27 | (upravené 2.3.2018 o 17:50) Karma článku: 10,81 | Prečítané:  10865x

Nikto nemôže trvdiť, že sa ho to netýka. Že mafia je vzdialeným problémom, s ktorým "normálny človek" nemá nič spoločné.

Raz sú to Taliani, potom Rusi, Číňania, obyvatelia balkánskych krajín alebo podsvetie. Zločinnosť, ktorá ide mimo nášho života. Práve s tým mafia počíta. Že sa ňou nebudete zaoberať. Že ju necháte na pokoji. Že ju nedokážete dekodifikovať v bežnom živote. A že keď sa s ňou otvorene stretnete, budete nepripravený a nebudete vedieť, ako jej čeliť. Býva označovaná za chobotnicu, ktorá svojim chápadlami siaha ďaleko a ovláda mnohé sféry. Mafia už dávno nie je chobotnica. Je to rakovina. Nezasiahne zvonka, neovládne vás chápadlami, pretože plávate v nebezpečných vodách. Zaútočí zvnútra. Nájde si slabé miesto, živnú pôdu a začne rásť. Ticho a nenápadne sa rozkladá, kde by ste ju najmenej čakali. Keď na to prídete, je často príliš neskoro. Mafia má navrch, pretože je taká podceňovaná.

V 15. storočí žili v okolí Toleda v Španielsku traja rytieri: Osso, Mastrosso a Carcagnosso zo spoločnosti nazývanej La Garduna, ktorá mala prísne morálne pravidlá. Sestra týchto bájnych rytierov však bola zneuctená a bratia pomstili zavrhnutia hodný čin vraždou. Zatkli ich a dlhý trest si odsedeli vo väznici vo Favignane na Sicílii, ktorá v tom čase patrila k aragónskemu kráľovstvu. Tridsať rokov v cele zmenilo rytierov na zločincov, a keď vyšli na slobodu, rozdelili sa. Osso ostal na Sicílii, kde založil Cosa Nostra, Carcagnoso sa usadil v Kampánii, aby ustanovil pravidlá camorry a Mastrosso v Kalábrii vybudoval ´ndranghetu.

Že čo je toto za absurdný príbeh? Iste, znie to ako rozprávka pre malé deti. Keď však začnete študovať tajné rituály, šifry a zložitý systém mafiánskych organizácií, táto legenda vám už možno nebude pripadať taká bizardná. Trojuholník je stále obľúbeným symbolom mafiánov, a podľa niektorých odkazuje práve na legendárne postavy troch rytierov. Tri náboje, tri strely v tvare trojuholníka sú podpisom mafiánskej vraždy. Tri bodky vytetované medzi palcom a ukazovákom pravej ruky sú odznakom členstva.

Ako je však možné, že zločinecká organizácia, ktorá si zakladá na absurdných rituáloch a vznikla v nachudobnejšom kúte krajiny, prerástla do jednej z najobávanejších a najmocnejších kriminálnych štruktúr? „Moc ´ndranghety je v schopnosti zlúčiť staré a nové. Je silne tradicionalistická a súčasne extrémne inovatívna,“ hovorí Nicola Gratteri, prokurátor v Catanzare a zároveň jeden z najuznávanejších odborníkov na kalábrijskú mafiu. ´ndrangheta ako jediná z talianskych mafiánskych organizácií pôsobí na piatich kontinentoch a dokáže sa účinne infiltrovať do všetkých oblastí verejného života.

Do ´ndranghety sa treba narodiť. Lepšie povedané, ´ndrangheta je záležitosťou krvi. Tej, ktorá prúdi v žilách potomkov alebo tej, ktorú prelejú adepti na členstvo. Systém má presnú štruktúru a je prísne meritokratický. Všetci tí, čo s mafiou nemajú nič spoločné, alebo sú v opozícii, sú označovaní ako „contrasto“ (odlišný), to znamená, „bez cti“. Mafia je totiž spoločnosťou „ctihodných“, (onorevole società). Tí, čo sa k nej začnú približovať, napríklad prostredníctvom rôznych ústupkov či drobných služieb, sa stanú „contrasto onorato“, no ešte nie sú považovaní za členov. Najnižším stupňom členstva, ktorému predchádza tajný rituál krstu, je „picciotto d´onore“ (picciotto v dialekte znamená chlapec). Nasleduje „camorrista“, ktorý nemá nič spoločné s neapolskou camorrou, a „sgarrista“. Ide o najnižšie stupne systému. Na vyššom leveli s väčšími kompetenciami sú „santista“, „vangelo“, „trequartino“, „quartino“, „padrino“, „crociata“, „stella“, „mammasantissima“, „infinito“ s neobmedzenou mocou, a na špici „conte ugolino“, ktorý ako rovnomenná postava z Danteho Božskej komédie „môže zjesť vlastné deti“. V praxi to znamená, že za akýkoľvek prečin voči vlastným mu nehrozí trest, dokonca v očiach ostatných ostane vždy ctihodným vodcom.

Každému kariérnemu postupu predchádza rituál uvedenia do funkcie. Rozlúštenie zložitej hierarchie ´ndranghety si vyžiadalo vyše sto rokov. Mafia si svoje tajomstvá úzkostlivo stráži. Dlhú dobu šírila rituály len ústnou tradíciou. Keď začala pravidlá zapisovať, používala komplikované šifrovanie. Vytvorila paralelnú spoločnosť so silnou väzbou naviac posilnenou rodinnými putami, kde sú jej členovia ochotní vraždiť, riskovať slobodu aj život, či dokonca zomrieť za spoločnú vec. V ´ndranghete, narozdiel od iných mafií, je veľmi málo zradcov a spolupracovníkov spravodlivosti. Oddanosť je priam fanatická a disciplína vzorová. Spravovanie majetku je spoločnou záležitosťou.

Podobne ako každá nadnárodná spoločnosť má aj ´ndrangheta lokálnych bossov, ktorí zodpovedajú svojim nadriadeným. Všetci však skladajú účty najvyššiemu vedeniu. To sídli v zapadnutom kúte Kalábrie, v pohorí Aspromonte, kde má mafia svoje korene, v dedine San Luca. Toto miesto je pre ´ndranghetistov „La Mamma“, matka. Tu sa všetko začalo. Tu sa vedenie stretáva každoročne v septembri na sviatok Panny Márie z Polsi.

Devízou ´ndranghety je schopnosť prispôsobiť sa a byť v správny čas na správnom mieste. V čase priemyselného rozmachu, ktorý v Taliansku nastal v šesťdesiatych rokoch, sa chopila príležitostí a z bezvýznamnej kriminálnej skupiny, živiacej sa krádežami dobytka a vydieraním, sa stala dôležitou organizáciou podieľajúcou sa na štátnych zákazkách a prenikajúcou do všetkých oblastí priemyslu v celej krajine. Stavby diaľnic, prístavov, škôl, nemocníc, sídlisk. ´ndrangheta ide vo všetkom. Samozrejme, na získanie dôležitých projektov od vlády musela mafia preukázať dostatočné kompetencie – založiť dôveryhodné firmy, nakúpiť kvalitný materiál a stroje. To si vyžadovalo veľké peniaze, ktoré nemala. A tak sa začalo v Taliansku obdobie únosov a vydierania. Od roku 1963 zajala ´ndrangheta 456 ľudí – dôležitých podnikateľov, ale aj ženy a deti. Nedobrovoľné väzenie trvalo neraz mesiace až roky. V mestečku Bovino neďaleko San Luca sa nachádza štvrť Paul Getty. Bola postavená z peňazí, ktoré mafii vyplatil americký podnikateľ írskeho pôvodu John Paul Getty za oslobodenie svojho 16-ročného vnuka. V rukách ´ndranghety skončil aj sedemročný Marco Fiora. Trvalo rok a pol, kým ho prepustili. Únoscovia ho za celý čas neprezliekli ani neumyli a držali ho pripútaného na reťazi. Osemdesiat z unesených ľudí sa domov nikdy nevrátilo. Únosy sa množili zakaždým, ako sa chystal konkurz na štátne zakázky. Bolo ich také množstvo, že denníky pre ne vyhradili samostatné rubriky. Po stránke s domácim a zahraničným spravodajstvom, niekde medzi športom, kultúrou a správami o počasí, boli informácie o unesených. Tento „biznis“ vyniesol ´ndranghete v prepočte na euro pol miliardy. Bolo to, akoby v Aspromonte objavili ropný vrt.

Napriek tomu bola ´ndrangheta ešte v osemdesiatych rokoch  považovaná za okrajovú záležitosť. Práve toto podceňovanie jej umožnilo taký rozkvet. Podobne to bolo na začiatku aj s ostatnými mafiami. Veď termín „mafiánska organizácia“ sa do talianskej legislatívy dostal až v roku 1982. Prešlo takmer tridsať rokov, kým trestný zákonník zaradil do zoznamu týchto kriminálnych spolkov aj ´ndranghetu! (Imputom k tomu bol aj masaker pred pizzériou v Duisburgu 15. augusta 2007, ktorý bol vyvrcholením faidy v San Luca roku 1991. Vtedy už bolo jasné, že ´ndrangheta prekročila svoj tieň.)

Veľký ekonomický rozmach však priniesol do ´ndranghety aj rozkoly. Bolo ťažké nájsť spoločnú reč v otázke ako nadobudnutý majetok investovať. Tak, ako bola mafia krutá k svojim obetiam, bola nemilosrdná aj vo svojom vnútri. Vojna medzi vetvami si vyžiadala 700 mŕtvych za šesť rokov. Veľké krviprelievanie ale priťahuje pozornosť polície a médií a to biznisu neprospieva. Zakročili najvyšší predstavitelia organizácie. Začala sa písať ďalšia dôležitá kapitola ´ndranghety, ktorá znamenala jej celosvetový rozmach. Vedenie sa dohodlo, že investuje v prvom rade do obchodu s drogami. Narozdiel od Cosa Nostra, ktorá stavila na vysoko návykový heroín, ´ndrangheta verila kokaínu.

Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov objavila ´ndrangheta toxický odpad. Bola to ďalšia zlatá baňa. Nasadila bezkonkurenčne nízke ceny a následne nebezpečný náklad ilegálne likvidovala. Obľúbeným spôsobom bolo potápanie lodí s odpadom na palube. Nikos, ktorý sa pravdepodobne potopil roku 1985 medzi Libanonom a Gréckom, nasledoval Mikigan o rok neskôr pri brehoch Kalábrie. Ďalší rok to bola loď Rigel a v roku 1990 Rosso v provincii Cosenza. Potom ešte ďalšie tri lode. Toxický odpad však nekončil len pod morskou hladinou, ale tiež v afrických krajinách, napr. v Somálsku. Sudy s nebezpečnýmim látkami smerovali aj na sever Talianska. Našli sa aj pod diaľnicou Milano – Brescia.

´ndrangheta, donedávna podceňovaná mafia druhej triedy si potichu vybudovala svoje impérium. Dnes je prítomná na všetkých kontinentoch. Ročne „fakturuje“ okolo 53 milárd eur. Dokáže sa dokonale infiltrovať a maskovať za naoko legálne obchody. Jej členovia už nie sú nevzdelaní pastieri z Aspromonte, ale vážení podnikatelia s progresívnymi a inovatívnymi projektami. Naučili sa písať skvelé žiadosti o medzinárodné tendre, čerpať finančné dotácie, majú správne kontakty na vysokých postoch, väzby a záruky. Špinavé peniaze vedia spoľahlivo preprať.

„Mafia a politika sú dve sily, ktoré sa snažia o moc nad rovnakým územím. Buď medzi sebou bojujú, alebo sa dohodnú,“ tvrdil Paolo Borsellino. Ostáva veriť, že tá prvá možnosť preváži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Šialenstvo a tretia cesta

Buď sa Slovensko vráti ku (ko)existencii s plnou cirkuláciou ľudí, alebo zhynie.


Už ste čítali?