Mafia nie je folklórny fenomén

Autor: Katarina Antenozio | 3.3.2018 o 17:01 | Karma článku: 10,60 | Prečítané:  8401x

„´ndrangheta skončí, keď zomrie posledný človek na zemi,..“ Nicola Gratteri, prokurátor v Catanzare.             

Po hroznej správe o chladnokrvnej vražde mladého novinára a jeho snúbenice dostala slovenská verejnosť ďalšiu facku. Na Slovensku máme taliansku mafiu. A to rovno kalábrijskú ´ndranghetu. Ako je to možné, že sme si to nevšimli? Ako sa na nás teraz budú pozerať vo svete?

V prvom rade treba povedať, že odhaľovanie a potláčanie mafiánskych infiltrácií do spoločnosti nie je úlohou pospolitého ľudu, ale zodpovedných orgánov. V tomto smere Slovensko pokrivkáva, no nie je v tom, žiaľ, osamotené. Spolu s ním pokrivkávajú aj iné európske krajiny. Niekto si prvotný šok už zažil, niekoho to ešte len čaká.

Podľa oficiálnych zdrojov je ´ndrangheta po Taliansku najvac rozšírená v Nemecku, nasleduje Holandsko, Belgicko, Španielsko, Švajčiarsko, Francúzsko, mimo Európy pôsobí napr. v Austrálii, Thajsku, Kanade, Kolumbii či v Togu. Do Nemecka sa dostala so silnou imigračnou vlnou talianskych prisťahovalcov, najmä z južných regiónov polostrova, v 50-tych rokoch minulého storočia. Volali ju „Mano nera“ (čierna ruka) alebo „picciotteria“ (picciotto je prvý stupienok v hierarchii ´ndranghety). Nemecká spoločnosť si ale desaťročia úspešne zakrývala oči, dokonca spolupracovala na šírení obrazu mafie ako folklórneho fenoménu. Popredná nemecká odborníčka na taliansku mafiu, spisovateľka a publicistka Petra Reski zdokumentovala, ako médiá až donedávna účelovo vykresľovali taliansku mafiu len ako starú kultúrnu tradíciu s bizardnými obradmi. Aby sa tento obraz čo najhlbšie vryl do povedomia verejnosti, boli v Nemecku šírené piesne s mafiánskou tematikou ako dôkaz „autentickej mafiánskej kultúry“. Texty v taliančine a nemčine opisovali napr. vraždu generála Carla Alberta Dalla Chiesu v roku 1982. „Zabili generála/ nemal čas sa ani pomodliť/ tak rýchlo ho poslali na večnosť/ mafia je zločinné právo, ktoré ťa nechá na pokoji (...)/ale keď ju podpichneš/ nadíde chvíľa, keď sa pohne...

Zodpovední činitelia akoby si vzali ponaučenie z tejto nechutnej odrhovačky a nepátrali príliš po tom, ako je možné, že robotníci z chudobnej Kalábrie, ktorí v Nemecku pracovali za najnižšie mzdy, otvárali pizzérie, hotely, kupovali vily, dokonca začali investovať na burze. Mafia bola stále považovaná za „taliansky problém“ a delikty, napr. falšovanie či priekupníctvo, sa riešili ako samostatné priestupky nesúvisiace s organizovaným zločinom.

Klapky z očí verejnosti spadli 15. augusta 2007 po masakre pred pizzériou v Duisburgu, pri ktorej zomreli šiesti Taliani vo veku 16 až 39 rokov. Údajne oslavovali 18-te narodeniny jedného z nich. Keď po odchode z reštaurácie nasadli do auta, zasiahla ich spŕška najmenej 70 výstrelov. Každá z obetí dostala následne ešte ranu do hlavy. Vyšetrovatelia v pizzérii objavili súkromné miestnosti so sakrálnou výzdobou a zašifrovanými textami, ktoré naznačovali, že v skutočnosti nešlo o oslavu narodenín, ale o obrad iniciácie do služieb ´ndranghety. Oslávenec mal pri sebe obhorený obrázok sv. Michala Archanjela, ktorého ´ndranghetisti uctievajú ako svojho patróna.

Stopy viedli až do dediny San Luca v Asporomonte, kolísky ´ndranghety. Verejnosť bola zdesená. Ako to, že mafia, doteraz predstavovaná ako čudný kultúrny fenomén z iného storočia a vzdialenej krajiny, vraždí v Nemecku ľudí na ulici? Týždeň po masakre vzniklo hnutie „Mafia? Nein, danke!“ V Taliansku aj v Nemecku bolo zatknutých niekoľko desiatok ľudí. Bol proces. Prokuratúra v Duisburgu však odmietla podnet talianskych orgánov skonfiškovať tri pizzérie (jedna z nich bola dejiskom vrážd) a dva byty patriace členom mafie. Zhabanie majetku je pritom jednou z najúčinnejších zbraní pri potláčaní mafiánskych aktivít. Mafia je na svoj majetok veľmi citlivá.

Keďže zabili Talianov, krajina sa z prvotného šoku čoskoro pozbierala. Pomohlo tomu aj uistenie ministerstva vnútra, ktoré dva roky po udalosti vyhlásilo, že prítomnosť mafiánskych štruktúr na území štátu nemožno dokázať. ´ndrangheta sa tak stala nanajvyš problémom bezpečnosti. O jej prieniku do verejných inštitúcií, priemyslu, športu a politiky sa nehovorilo. Nemecko sa mohlo vrátiť k ľudovým pesničkám a k rozprávke, že mafia je len folklór.

Čo oko nevidí, srdce nebolí, platí v Nemecku rovnako ako na Slovensku či za oceánom. Banalizovanie a zahmlievanie skutočnej podstaty tejto kriminálnej organizácie hrá mafiánom do karát. Pizzéria Al Capone či Il Padrino, kuchárska kniha: „The mafia cookbook“, vino Corelone, káva Maffioso, pikantná klobása Cosa Nostra, či turistické výlety s mafiánskou tematikou - na podobné marketingové ťahy môžete naraziť všade vo svete. Trh znesie všetko a mafia je atraktívna značka, ktorá predáva. Zaváňa skôr nostalgiou New Yorku rokov štyridsiatych, ako ho na filmové plátno premietol Francis Ford Coppola, ako krvou Falconeho, Borsellina a stovky ďalších (reálnych hrdinov, nie vymyslených protagonistov).

Mafia má rada nepripravených, spoločnosť, ktorá ju ignoruje či dokonca považuje za mýtus. Jej existenciu dlho popierali na Sicílii, neskôr v Kampánii, Kalábrii aj v Apúlii. Kým sa kompetentní dohadovali a ľudia zomierali, zločinecká organizácia silnela, rozmáhala sa, vyvíjala a expandovala. Dnes už nevysiela do sveta nevzdelanú lacnú pracovnú silu, ale „serióznych podnikateľov“, ktorí si svojou srdečnou bezprostrednosťou (takou typickou pre južné národy) dokážu získať správnych priateľov na správnych miestach. Takých, čo sa zbytočne nehrabú v minulosti svojich obchodných partnerov, a radšej riešia biznis, z ktorého každému niečo kvapne. S pružným a kreatívnym myslením, ktoré sa uberá tým správnym smerom.

Mafia je pliaga, je ťažké priznať si, že aj moja krajina je už nakazená. Symptomatická liečba však nie je najlepšou cestou. Jej vykorenenie je proces dlhý a bolestivý, neraz narážajúci na nepochopiteľný odpor.

„´ndrangheta ide tam, kde môže získať moc a peniaze, kde má príležitosti. (…) Deje sa to v Taliansku, ako aj inde v Európe. Dráma ostatných krajín je v tom, že nie sú po legislatívnej stránke vyzbrojené bojovať proti tomuto fenoménu,“ hovorí taliansky prokurátor Nicola Gratteri. „Treba zmeniť zákony, trestné stíhanie aj väzenský systém, aby už nebolo výhodné byť členom ´ndranghety. S mafiou treba bojovať nielen z pozície sily, ale aj kultúrnymi a spoločenskými prostriedkami so zreteľom na ekonomický, a nie na morálny aspekt.“

P. S. Zajtra sú v Taliansku parlamentné voľby. Ani jedna z politických strán nemá boj proti mafii medzi svojimi prioritami.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kažimír skončí, kto môže byť minister financií

Ako sa špekuluje nad budúcnosťou ministra financií.

KOMENTÁRE

Kto nastúpi za Smer a čo z toho bude mať Fico

Na kandidáta Smeru netrpezlivo čaká aj Andrej Danko.


Už ste čítali?