AC Miláno má v bránke Slovenku

Autor: Katarina Antenozio | 22.11.2018 o 10:07 | Karma článku: 10,08 | Prečítané:  4985x

Rozhovor s talentovanou slovenskou brankárkou Máriou Korenčiovou, ktorá v Miláne úspešne píše prvé stránky histórie ženského futbalu pod hlavičkou talianskeho veľkoklubu AC Miláno

Keď Talian hovorí o športe, na 99% tým myslí futbal. Ani v Miláne to nie je inak, a toto mesto má k tejto téme čo-to povedať. Dva kluby svetového formátu – AC Miláno a Internazionale – tu nevznikli len tak náhodou. Dejiny jedného z nich začala nedávno písať aj talentovaná slovenská futbalistka Mária Korenčiová. V bránke novovzniknutého ženského tímu AC Miláno úspešne popiera teóriu o tom, že futbal nie je šport pre slečinky. Jej letný prestup do klubu talianskej Serie A zarezonoval aj slovenských médiách, a tak som po pár mesiacoch Majku oslovila, aby sa podelila o svoje prvé skúsenosti s talianskym futbalom aj životom v Miláne.

  • Na úvod si vybavíme povinnú otázku, bez ktorej sa nepohneme, a to, ako si sa dostala k futbalu, ktorý je masovo ponímaný ako výsostne mužský šport, a kedy prišiel ten moment, keď si si uvedomila, že je to to, čomu by si sa chcela venovať profesionálne?

Myslím si, že môj príbeh je rovnaký ako väčšina príbehov ostatných futbalistiek. Namiesto hrania sa s bábikami som chodila von s chalanmi na ihrisko hrať futbal a hokej. Môj starší brat hrával futbal za FK Lamač, kde som sa chodila spolu s rodičmi pozerať na zapasy. Raz cez polčas som si išla kopať na trávnik a zbadal ma tréner mladších žiakov. Spýtal sa ma, či nechcem prísť na tréning. Ja som, samozrejme, prikývla, a tým sa to začalo.

Kedy som si uvedomila, že to chcem robiť profesionálne? Ťažko povedať. Asi si doteraz niekedy neuvedomujem, že som profesionálna futbalistka. Robím to, čo milujem a čo ma baví. Preto to asi robím naplno a vydržala som pri tom aj v dospelom veku. Keď som bola mladšia, nebol ženský futbal na takej úrovni ako dnes, takže som nad tým neuvažovala. Zlomilo sa to v posledných rokoch a ja mám to šťastie, že to zachytilo aj moju generáciu.

  • Správa o tvojom prestupe do AC Miláno prebehla aj slovenskými médiami, hlavne preto, že tento futbalový klub má vo svete ešte stále skvelé meno. Ženský tím je však úplne nový a toto je vaša prvá sezóna. Nebála si sa, že to bude pre teba veľká zodpovednosť – písať prvé stránky histórie klubu, a verejnosť i vedenie budú na vás klásť vysoké nároky? Alebo máš rada ťažké výzvy?

V prvom rade som veľmi rada a vďačná, že si môj prestup všimlo toľko ľudí na Slovensku. Pomáha to propagovať ženský futbal, a to je super. Viem, že je to hlavne vďaka popularite a histórii klubu, do ktorého som prestúpila. V zahraničí však máme veľa skvelých slovenských futbalistiek s príbehmi a úspechmi, ktoré ostávajú nepovšimnuté. Je to škoda.

Myslím si, že každý športovec musí milovať výzvy, ak chce niečo dosiahnuť. AC Miláno je pre mňa výzva, o ktorej som ani nedúfala, že sa niekedy zrealizuje. Preto som sa na to od začiatku tešila a som rada, že môžem písať dejiny tohto veľkoklubu.

  • Váš štart do prvej sezóny azda ani nemohol byť úspešnejší, máte na svojom konte skalpy renomovaných ženských tímov, zatiaľ ste ani raz neprehrali a ste na čele tabuľky. Na to, že ste v podstate nový kolektív, je to pozoruhodný úspech. Je v tom nejaký tajný recept, alebo ste si herne dokonale sadli?

Pravda, štart do sezóny nam naozaj vyšiel, aj keď musím podotknúť, že sme už nejaké tie body stratili. To nás drží v strehu. Vieme, že nesmieme zaváhať proti žiadnemu zo súperov v lige. Sme síce nové družstvo, ale s množstvo skúsených hráčok. Nehovoriac o trénerke, ktorá má za sebou niekoľko zahraničných angažmá, a vie čo robí. Máme sa teda o čo oprieť.

  • Dnes už asi vieš porovnať svoje očakávania s realitou. Naplnili sa? A naopak, akú sú odozvy zo strany vedenia na tvoj výkon?

Čo sa týka zázemia, podmienok a starostlivosti, realita je približne taká, ako som očakávala. Najviac ma asi prekvapila iná mentalita, a tým pádom aj iný spôsob, ako dosiahnuť veci. Bola som zvyknutá na nemeckú presnosť a pravidlá, zatiaľ čo Taliani kladú dôraz na iné hodnoty. Spôsob, ako ísť za svojim, je teda trochu iný, ale ciele rovnaké, a to je podstatné. Stála som v bráne každý ligový zápas, a pokiaľ to tak ostane…to je pre mňa asi tou najlepšiou odozvou.

  • Vo viacerých rozhovoroch si spomínala, že je rozdiel medzi talianskym a nemeckým, resp, švajčiarskym štýlom hry, ktoré už dnes môžeš prakticky porovnávať. Ktorý tebe osobne sedí viac a v čom vidíš zásadný rozdiel?

Áno, rozdiel v štýle je rovnako citeľný aj v ženskom futbale. V Nemecku som bola zvyknutá na fyzický a perfekcionistický charakter hry, zatiaľ čo tu je to skôr technický a kreatívny futbal, z ktorého potom vyplývajú krásne akcie, ale zároveň aj chyby, ktoré by ste naopak v Nemecku tak často nevideli. V Nemecku sa ale len zriedka stretnete s takou tvorivosťou. Každé má niečo pre a niečo proti. Ja sa snažím v každom nájsť niečo pre mňa. Štyri roky som sa však učila nemeckej brankárskej škole, takže k tomu mám určite bližšie. Talianska liga síce za posledné roky určite povyrástla, no stále sa ešte nedá porovnať s nemeckou. Ale to ani väčšina európskych líg, takže na tom nie je nič zvláštne.

  • Ako vidíš vzťah športovej verejnosti k ženskému futbalu v Taliansku? Aká je návštevnosť na štadiónoch a je o tento šport záujem?

Hmmm, ťažko povedať. Zatiaľ som sa veľmi nestretla s ľudmi mimo futbalu, a tí, ktorých som stretla, boli z toho nadšení už len preto, že je to AC Miláno! My, ako nový tím, si stále svoje obecenstvo hľadáme. Bola som však na zápase ženskej Ligy majstrov, kde hral Juventus proti dánskemu družstvu, a musím povedať, že som bola milo prekvapená. Mali svoj “kotol” s vlajkamy, bubnami a všetkým ostatným, čo k tomu patrí.

  • AC Miláno je v prvom rade známe svojim pánskym mančaftom. Máte nejaké spoločné akcie alebo podujatia? Bola si sa už pozrieť na štadióne San Siro?

Náš program je od mužského úplne odlišný. A spolu s reprezentačným je dosť náročný. Oni trénujú mimo Milána (v športovom centre Milanello v mestečku Carnago cca 50 km od Milána, pozn. red.), zatiaľ čo my v Miláne. Nemáme veľa možností stretnúť sa. Mali sme spoločné fotenie a možno sa podarí nejaká spoločná akcia pred Vianocami, ale inak nie. Na San Siro, samozrejme, zavítam vždy, keď sa dá.

  • Vraveli sme, že túto sezónu máte parádne našliapnutú. Aké ciele si v nej kladieš ty a kam by si to v profesionálnej kariére ešte chcela dotiahnúť? Chceš v Miláne zotrvať, alebo ťa láka iná liga?

Tu v Miláne sú pre mňa ciele jasné. Zotrvať na poste jednotky, bez zranení a na prvej priečke tabuľky. Na ďalšiu sezónu zatiaľ nemyslím. V posledných rokoch som však už viackrát menila klub, takže rada by som sa už konečne niekde udomácnila.

V reprezentácií nás v septembri čaká kvalifikácia na ME. Ešte nepoznáme súperov, ale, samozrejme, snívam o postupe. Bol by to neuveriteľný úspech. Keď sa však bavíme o cieľoch, každá jedna musí ísť od zápasu k zápasu vždy na 120% a potom možno niečo zmeníme…

  • Kto je tvojim najväčším futbalovým vzorom a prečo? (Na klub sa nepýtam, lebo som počula, že nemáš nijaký obľúbený)

Nemám ani vzor, teda nie futbalový. Mojím vzorom boli vždy moji rodičia. Ich nadšenie pre vec, aj keď ho iní nedokážu vidieť, odhodlanie spraviť to, čo je správne a zmysel konať dobro v prospech iných.

  • Odbočme na chvíľu od futbalu. Ako na teba zapôsobilo Miláno? Máš tu už svoje obľúbené miesta? Máš dosť času na spoznávanie mesta a okolia? Čo sa ti tu najviac páči, čo ta tu prekvapilo?

Úprimne povedané, v prvom momente som bola trošku „sklamaná”. Píšem to schválne v úvodzovkách. Na začiatku som, samozrejme, zamierila k dómu a jeho okoliu, ktoré je nádherné. Potom som však nadobudla pocit, že tu nie je nič viac. Teda, je tu naozaj nezpočetne veľa barov a obchodov, ale je to predsa len industrálne veľkomesto. Vďaka čomu je tu na druhej strane plno kultúrnych možnosti. Postupne ale spoznávam nové zaujimavé miesta a páči sa mi tu viac a viac. Plus Miláno je naozaj blízko švajčiarskych hraníc, kde človek nájde nádhernú prírodu so všetkým, čo k tomu patrí. Času až tak veľa nemám, no vždy keď sa dá, snažím sa spoznávať nové miesta.

  • Pred prestupom si sa vyjadrila, že do Talianska by si rada odišla aj kvôli jazyku. Robíš v tomto smere pokroky? Ako zvládaš komunikáciu na trávniku, ale aj v bežnom živote?

Komunikácia na trávniku a v živote je niečo iné. Na trávniku mi stačí pár pokynov a dokážeme sa dorozumieť. To už zvládam. Čo sa však týka bežného života, mám ešte čo doháňať. V blízkom čase by sme mali začať s kurzom taliančiny. Verím, že potom sa to omnoho zlepší.

  • Ako najradšej v Miláne tráviš voľný čas? Radšej sa motáš po obchodoch, sadneš do príjemného podniku, alebo v pohodlných topánkach objavuješ mesto? Dopraješ si relax vo wellnese, či sa snažíš čo najskôr vypadnúť do prírody?

Z týchto možností vyškrtnem obchody. Jasné, že ako každá žena si rada spravím radosť niečim pekným a novým. No stačí mi to raz za čas. Voľné chvíle radšej využívam na objavovanie nových miest, kultúry, stretnutie sa s priateľmi, zaskypujem si s rodinou či vyrazím do prírody. Hlavne niečo nové a iné ako futbal. Odreagovať sa… hmmm, ani wellness nie je veľmi pre mňa…

  • Je všeobecne známe, že talianski futbalisti „ulietavajú“ na móde a hlavne na tetovaní. Majú aj talianske futbalistky slabosť pre niečo podobné?

Pfuuuu, tak to áno. Hlavne, čo sa týka tých tetovaní. Máloktorá zo spoluhračok nemá minimálne jedno. No nemyslím si, že sú to len futbalisti. Taliani sú známi svojou módou a eleganciou. Musím povedať, že to je jedna z vecí, ktorá sa mi na nich páči. Samozrejme, všetko má svoje hranice 

  • O Talianoch sa tiež hovorí, že sú poverčiví národ a o športovcoch to zrejme platí dvojnásobne. Dodržiavaš ty alebo tvoje spoluhráčky nejaký rituál pred zápasom?

Oj, tak to áno! Nevedela som o tom, predtým, než som sem prišla, ale čo sa týka poverčivosti, sú Taliani fakt špecialisti. Od sedenia na rovnakom mieste na obede či na porade, až po rovnaké obúvanie kopačiek. Ja mám rada, keď majú veci ustálené poradie, ale je to skôr preto, že ma to udržuje v pohode a koncentrácii pred zápasom, než z poverčivosti. Rituál mám, ale ten neprezradím :)

  • Kde ťa môžu fanúšikovia prísť povzbudiť a pozrieť si tvoj zápas?

Väčšinu zápasov hráme v športovom centre Vismara. Kedy a proti komu sa dá vyhľadať na oficialnej internetovej stránke AC Milan. Ak by však šlo o obecenstvo na Slovensku, najlepšie na každom domácom reprezentačnom zápase. Väčšinou ich hráme v NTC Senec. Každý jeden fanúšik sa počíta!

Majka, ďakujem za rozhovor a držím palce v zápasoch Serie A, ako aj v slovenskej reprezentácii. Pokiaľ ide o Miláno, dúfam, že si ho postupne zamiluješ a nájdeš tu kopec pekných a zaujímavých miest . Verím, že si časom vybudujete silnú fanúšikovskú základňu, v ktorej nebudú chýbať Slováci (a Slovenky, samozrejme)!

 

Majka Korenčiová debutovala roku 1997 v drese FK Lamač a následne prestúpila do SlovanuBratislava, s ktorým vyhrala štyrikrát za sebou titul majstra ligy a tri slovenské poháre. Po krátkej zastávke v Slávii Praha prešla do nemeckého SC Sand, kde zotrvala tri sezóny a hrala v druhej i prvej ženskej lige. V roku 2016 prestúpila do FC Neunkirch vo Švajčiarsku a vyhrala národný šampionát aj švajčiarsky pohár. Pred milánskym angažmá ešte rok pôsobila v nemeckom SC Freiburg, ktorý skončil v Bundeslige na treťom mieste. Od leta 2018 je brankárkou novovzniknutého ženského tímu pod hlavičkou talianskeho veľkoklubu AC Miláno a oblieka dres s číslom 12.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.


Už ste čítali?