Život s koronavírusom

Autor: Katarina Antenozio | 27.2.2020 o 8:34 | Karma článku: 11,09 | Prečítané:  12878x

Cestovanie, móda, zábava, inovácia, biznis ani "dolce vita" sa s koronavírusom nerýmujú. Život v Miláne sa zmenil na nepoznanie. 

Miláno a koronavírus, deň prvý.

Prvá správa o nákaze koronavírusom na domácom území sa objavila v piatok ráno. V ten deň sme čakali skôr pozitívne informácie. Do Talianska smerovalo lietadlo s pasažiermi z japonskej výletnej lode Diamond Princess, jeden infikovaný pacient z rímskej nemocnice Spallanzani sa úplne vyliečil a bol prepustený, takisto stav dvoch hospitalizovaných Číňanov sa každým dňom zlepšoval. Táto novinka zaskočila všetkých. Tridsaťosem ročný muž z mestečka Codogno bol pozitívny.

V prvom rade sme sa všetci pýtali, kde je Codogno?? O pätnásťtisícovej obci pri hraniciach s regiónom Emilia-Romagna predtým počul málokto. Ani sme nestačili zalepiť medzeru v zemepisných vedomostiach, už sme sa ocitli pod lavínou nových informácií. Stav nakazených sa zvyšoval a preventívne nariadenia stávali čoraz prísnejšími. Cez víkend sa Taliansko stalo treťou krajinou na koronavírusovom rebríčku. Momentálne tu nikoho nezaujíma politika ani šport (čítaj futbal). Každý má v hlave len koronavírus, čo je celkom pochopiteľné.

Viacerí predpokladali, že ak tu vôbec niekedy nákaza prepukne, stane sa to vo veľkom meste, ako je napr. Miláno. Nuž, omyl. Ohniskom infekcie v Lombardii sú malé obce a dedinka v Benátsku, kde je ďalšie epicentrum je taká malá, ako je krátky jej názov – Vo. Príbeh, ako sa na koronavírus prišlo, poznajú už všetci naspamäť. 38-ročný muž sa dostavil na pohotovosť, pretože sa necítil dobre a mal problémy s dýchaním. Bol tam už niekoľko dní dozadu, no stav sa zhoršil. Nebol to podozrivý pacient. V Číne nikdy nebol a ani nikam inam v poslednom čase necestoval. Vyzeralo to na škaredú chrípku a začínajúci zápal pľúc, ale zdravotníkom to nedalo. Až pod záplavou všemožných otázok si manželka spomenula, že sa kedysi nedávno stretli s kamošom, ktorý pricestoval z Číny. Nie z Wuhanu, ale zo Šanghaja.

To spustilo reťazovú reakciu hospitalizácií, testov, ďalších testov a ešte raz testov. Tridsaťosemročný maród žil veľmi aktívnym životom, športoval, pracoval, chodil kade-tade a žiaľ, nechtiac tak porozosieval nákazu, kde sa dalo. Chytili to kamaráti z futbalu, z bežeckých súťaží, kamaráti kamarátov, pacienti aj lekári na pohotovosti, tehotná manželka. Nič netušiaceho, rozospatého a prekvapeného šanghajského chlapíka prišli v noci vyzdvihnúť a odviezli do karantény v nemocnici Sacco v Miláne, kde máme od výskytu SARS-u špičkové oddelenie pre podobné chronty. Potenciálny pacient 0 sa bránil, že nijaké príznaky choroby nemal, a za pravdu mu dali desiatky vyšetrení. Koronavírus nepochádzal od neho. Ako sa do Lombardie dostal nie je jasné, ako cez kopirák je to v Benátsku. Na výsledky pátrania čakáme so zatajeným dychom ako na rozuzlenie televíznej detektívky.

Oblasť, kde ochorenie prepuklo, je od včera uzavretá. Funguje zásobovanie sterilnými koridormi, na cestách do mesta hliadkuje polícia. Za nerešpektovanie nariadení hrozí pokuta 206 eur. Aj vás prekvapuje tá šesťka na konci? Nuž, asi na to majú tabuľky. V celej Lombardii sa postupne rušili spoločenské a športové akcie, nedeľné futbalové zápasy série A sa nehrali, zatvorené je Duomo, La Scala, školy aj univerzity. To nie je až taký veľký problém, pretože v Miláne by sa aj tak vyučovalo len do stredy, potom mali prísť dva dni voľna na ambroziánsky karneval. Tak ten nebude.

Čo je asi najhoršie, od šiestej večer do šiestej ráno sú zatvorené bary. Bar je totiž miesto integrácie tunajšej komunity, základný kameň spoločenského života každého Taliana. Ranná káva a večerný pokec v bare sú posvätné. Toto dosť nabúralo každodenný režim nielen môjmu mužovi, ale aj státisícom ďalších klientov. Čo je však horšie, podobné nariadenia môžu nepekne zamiešať karty malým podnikateľom. Tunajšia ekonomika neprežíva dlhodobo práve ružové obdobie a pre niektorých sa niekoľkotýždňové obmedzenia činnosti či nebodaj zatvorenie prevádzok rovná rane z milosti.

Nový koronavírus je prvou nákazou v ére sociálnych sietí. Nečudo, že po internetoch už kolujú jednak obrázky vybielených pultov supermarketov, ako aj videá ľudí z izolovanej oblasti. To, čo sme ešte pred pár dňami so záujmom sledovali na záberoch z Číny, máme teraz v domácej verzii. Môžem vás ubezpečiť, že zásoby v obchodoch nechýbajú, úzkoprofilovým tovarom sú len rúška a niektoré dezinfekčné prostriedky. V našej domácnosti, a predpokladám, že to tu tak má podobne väčšina, vyzerá chladnička aj špajza akoby sme tu neprestajne zápasili s nepredvídateľnými katastrofami, takže hlad nám určite nehrozí.

Všetci úprimne dúfame, že život v meste aj v celom Taliansku sa čoskoro vráti do normálnych koľají!

Druhý deň

Ako sa za týchto pár dní zmenil život v Miláne? Na uliciach a v dopravných prostriedkoch je výrazne menej ľudí. Je to trochu surrealistický obraz, ale nikto sa na to zatiaľ nesťažuje. Dodržať odporúčaný dvojmetrový odstup v autobuse nie je problém. Pripomína to tu agustové dni, keď sú všetci na dovolenke a mesto sa pomaly vyľudňuje. Tomu by takmer zodpovedali aj včerajšie teploty, ktoré prekročili dvadsať stupňov. Turistov je málo, a tí, ktorí ostali, dosť bezprízorne blúdia okolo zatvorených pamiatok. Dá sa vojsť do niektorých kostolov a niečo pofotiť zvonku. Katedrála je prístupná pre veriacich, ktorí sa chcú pomodliť. Je to zadarmo, fotografovať ani pohybovať sa po celom interiéri ale nemôžete.

Jednorazové rúšky ponúkajú pouliční predavači pred hlavnou stanicou za 10 euro. Cena antibakteriálnych gélov na ruky vystrelila na internete do astronomických čísel. Našla som jeden zabudnutý v taške. Stál okolo dvoch eur a teraz zisťujem, že to bola dobrá investícia. Inak, maskovanie v Miláne nie je potrebné ani nevyhnutné. Tunajšie dopravné prostriedky boli už v minulosti relatívne čisté, teraz ich ešte dôkladnejšie a častejšie dezinfikujú.

Koronavírus je v Taliansku momentálne slovo, ktorým sa začína aj končí každá veta. Nikto o ničom inom nehovorí a nikoho nič iné ani nezaujíma. Chtiac-nechtiac si tu všetci zvyšujeme zdravotnícke povedomie v oblasti mikrobiológie, imunológie a virológie. Každý má na túto novú chrontu svoj vlastný názor, ako na trestné kopy v domácej lige. Objavujú sa hlasy, ktoré hovoria, že „Taliani sú slabí v prevencii“. Dovolím si oponovať, pretože v tomto prípade mala krajina oveľa prísnejšie opatrenia ako iné štáty. Už koncom januára vláda zrušila priame letecké spojenia s Čínou. Aj teplotu vám na letisku odmerali.

Bohužiaľ, tento vírus je zákerný. Veľký počet infikovaných nemá vôbec žiadne príznaky. Toto je prípad mladého talianskeho muža, ktorého spolu s ďalšími 56 spoluobčanmi doviezlo armádne lietadlo z čínskeho Wuhanu. Negatívny, negatívny a po pár dňoch pozitívny. Hospitalizovali ho v rímskej nemocnici Spalanzzani a až na zápal spojiviek, ktorý mal pravdepodobne z prílišného pozerania do počítača (lebo čo iné viete v karanténe robiť), mu nič nebolo. Pekne sa z toho dostal a už je doma. Len na margo, tento mladík sa profesionálne venuje vývoju počítačových antivírusov.

Úplne bez príznakov alebo len s ľahkým kašlíkom sú aj desiatky súčasných infikovaných. Tí, čo po nakazení koronavírusom, žiaľ, zomreli, boli starší ľudia s pokročilými ochoreniami iného charakteru. Pacienti na dialýze, s onkologickými a respiračnými problémami, takže nový vírus bol pre nich fatálny ako by bola fatálna akákoľvek ďalšia komplikácia. Taliani ale vedia, že toto nie je len taký hocijaký „sopeľ a kašeľ“, že vírus môže mutovať, pretože to má v pracovnej náplni, a tak testujú ako o dušu. Doteraz okolo 9.000 testov, ktoré sa viackrát opakujú. Dva, kým sa vírus potvrdí, ďalšie opätovne. Keď sú pochybnosti, testuje sa ďalej. Ktovie, ako by to dopadlo niekde inde na svete, keby sa tiež začalo s takto masívnym testovaním v hociktorom regióne s vysokým výskytom chrípky a respiračných ochorení…

Tretí deň

Neverili by ste, ako vie taká mimoriadna situácia, ktorá tu teraz panuje, poprehadzovať spoločenské priority. Donald Trump ani Ronaldo momentálne nikoho nezaujíma, teda iba ak by náhodou tiež chytili koronavírus. Mediálnymi hviezdami sú aktuálne obyvatelia v izolovanej oblasti okolo mesta Codogno.

Tiež vám prišla na um otázka, čo by ste robili, ak by vás okolnosti prinútili zdržiavať sa minimálne dva týždne medzi múrmi vašej domácnosti? Ja by som sa asi konečne pustila do žehlenia, a to sú hneď tri dni v ťahu ? Potom nejaké tie ďalšie zanedbané a odložené domáce činnosti a asi by som konečne dočítala tú Dorothy Sayersovú, čo som načala cez Vianoce. Aj ľudia v nútenej karanténe si určite urobili nejaké plány, ako využiť voľný čas, ktorý sa im znenazdajky naskytol. Žehlenie aj detektívky ale museli ísť bokom. Kto vie a môže dokumentuje dianie v postihnutej oblasti.

Ešte cez víkend, keď nákaza vypukla, sa sem vybralo kopec novinárov, aby situáciu osobne zmapovali. Pobehali hore-dole, popýtali sa ľudí. A dnes sú v karanténe. Carlotta Dessì z Mediasetu informuje na Instagrame, že sa jej doma hromadia vrecká s domácim odpadom. Keď budete mať niekto cestu okolo, vyneste jej ich, prosím.

Život v karanténe ale ľudí „z vonku“ nesmierne zaujíma. Je to niečo nové, priam fascinujúce, a pretože tam teraz televízie môžu akurát tak pustiť dron, spustil sa lov na miestneho spravodajcu. Každá televízia, rádio či denník chce mať svojho reportéra. Niekto volá starostom, niekto mladým ľuďom aktívnym na sociálnych sieťach, ktorým netreba vysvetľovať, ako sa natáča video na smartphon. Aspoň im nejako ubehne čas. Dúfam ale, že si ľudia, ktorí sa nechtiac ocitli v tejto nezávideniahodnej situácii, nezačnú o chvíľu pripadať ako opice v klietke, ktoré pozoruje celé Taliansko a zvyšok sveta. A hlavne, že keď sa ich nedobrovoľná karanténa skončí, záujem neopadne. Že vo svetle reflektorov ostanú ich problémy, ktoré spôsobila štrnástdňová absencia v škole či práci, výpadok vo výrobe, strata klientov, zatvorená firma alebo odložená operácia. Päťdesiattisíc ľudí rovná sa päťdesiattisíc problémov (minimálne).

A čo Miláno? V meste je naozaj veľmi málo ľudí, obchody sú zúfalo prázdne a tretinu osadenstva pred milánskym dómom tvoria televízne štáby. Menej ľudí nosí ochrannú rušku. Zásoby sa minuli. Nosia ich už len tí, čo sa asi chystali brúsiť sadrkartón, a tak sa predzásobili. No a turisti. Na Piazza Duomo si odvážni travelblogeri robia selfie s rúškami. To, čo ale zaráža najviac, je to nezvyčajné všadeprítomné ticho.

Potešujúcim faktom je, že sa stále konajú lokálne týždenné trhy. Štve ma, že sa blíži prvá nedeľa v mesiaci, kedy sú všetky metské múzeá zadarmo, a tá tento raz odpadá. Nestihnem ani končiacu sa výstavu v Palazzo Reale. Neviem, či sa pobeží marcové Stramilano. Pevne verím, že áno, a že to bude nielen rozlúčka s touto čudnou zimou, ale aj oslava porážky koronavírusu!

(Celý denník na blogu mojemilano.sk)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Norbert Bödör chodil do centrály Smeru, priznal Fico

Fico zastáva Jankovskú aj po priznaní sa k machináciám na súdoch.

Komentár Zuzany Kepplovej

Fico už znie ako Harabin

Medzi hoaxy pridaj právničinu, zatrep a hoď do okna najbližšieho paláca.


Už ste čítali?