Koronavírus, alebo komu sa blýska na lepšie časy.

Autor: Katarina Antenozio | 3.4.2020 o 14:28 | (upravené 4.4.2020 o 18:27) Karma článku: 10,75 | Prečítané:  4417x

Mafia je ako petržlen alebo čierna farba – ide ku všetkému. Mimoriadne jej prospievajú najmä časy núdze a celospoločenskej krízy. Prečo by bol koronavírus výnimkou?

Keď Taliansko v súvislosti so šíriacou sa nákazou kornavírusu zaviedlo sprísnený režim a obmedzený pohyb osôb, jedným z prvých pozitív bolo rapídne zníženie drobnej kriminality. Logicky klesol počet domových krádeží aj lúpeží. Je ťažké vykrádať dom za prítomnosti nájomníkov a tiež lúpiť na ľudoprázdnej ulici. Aj priekupníci drog zrazu stratili náhodných klientov. Kvôli zle naplánovanej vychádzke sa dokonca podarilo chytiť dlho hľadaného mafiána. Aspoň nejaké pozitívum, v tomto ťažkom období, povedali by sme. A nemohli by sme sa viac mýliť.

Kriminalita je totiž veľmi kreatívny biznis a zúfalé situácie si žiadajú zúfalé riešenia. Ako prvé prišli na rad úzkoprofilové tovary – ochranné rúšky a dezinfekčné gély. Ak by Taliani hromadne nepoužívali bidety, ktorými je vybavená každá domácnosť, iste by do kategórie spadol aj toaletný papier. V prvých dňoch stúpli ceny týchto komodít na internete do astronomických výšok a v prípade už konajú vyšetrovacie orgány. Polícia sa tiež obdeň chválila zadržaním viac či menej tučných objemov ochranných prostriedkov na čiernom trhu či odhalením nelegálnych výrobní antibakteriálnych gélov pochybnej kvality. Keď Giorgio Armani dokázal konvertovať produkciu všetkých svojich dielní po celej krajine na výrobu jednorazových ochranných oblekov pre zdravotníkov, prečo by to nedokázala aj mafiánska fabrika chrliaca jeho napodobeniny? A veruže dokázala. Núdza je najväčšou stimuláciou pre mozgy podvodníkov.

Ako plynul čas a rástla neistota, zvyšoval sa aj hyenizmus podnikavých šmejdov. Niekomu stačil prístup na internet, aby spustil fiktívnu zbierku na nemocnicu, iní si dali tú námahu, že osobne obchádzali domácnosti, kde premyslenými fintami okrádali starých ľudí o ich posledné úspory a zároveň aj posledné zbytky dôvery v tento zmätený svet. To všetko je však len malý, neistý a veľmi amatérsky začiatok scenára, ktorý už potichu nadobúda jasné štruktúry.

Sociálna neistota, chudoba a zúfalstvo sú pre organizovaný zločin živou vodou. Pre príklady netreba chodiť ďaleko. Jedným z vydarených trenažérov, ako ryžovať na nešťastí druhých, bolo ničivé zemetrasenie v Iprinii, ktoré roku 1980 pripravilo o život takmer 3-tisíc ľudí. Strechu nad hlavou stratilo 280-tisíc osôb. V tom čase v Taliansku ešte nejestvoval inštitút Civilnej obrany a vláda nedokázala administratívne zvládnuť riešenie takej obrovskej krízovej situácie. Moc sa dostala do rúk menším subjektom, obciam aj súkromným inštitúciám, ktoré nad sebou nemali kontrolu. Diery v systéme bez váhania využila neapolská camorra, aby prepláchla nečisté financie, ale aj načerpala dostatočné zdroje pre ďalší biznis z verejných zdrojov. Prírodná katastrofa pre ňu znamenala veľký kvalitatívny skok a postup na rebríčku svetových kriminálnych štruktúr. Na mieste nešťastia bola od prvej chvíle a organizovala ako odstraňovanie následkov, tak aj následnú rekonštrukciu. S odporcami nejednala v rukavičkách. 16. decembra 1980 sa o tom presvedčil starosta obce Pagani (Salerno), ktorý nesúhlasil s udelením povolenia na odstránenie ruín camorristickej firme. Necelý mesiac po zemetrasení bol zavraždený. A nebol zďaleka jedinou obeťou. V nasledujúcich rokoch zomreli policajti aj novinár, ktorí sa zaoberali infiltráciou mafie v rekonštrukcii postihnutej oblasti. Prešlo takmer 40 rokov, a keby camorra mohla, určite by poslala štátu aspoň ďakovný telegram. Predpokladá sa, že z celkového objemu financií na odstraňovanie následkov a obnovu skončila jedna tretina v jej vreckách. Ide o cca 20-tisíc miliárd starých lír.

Koronavírus je ako zemetrasenie, ktoré naraz postihlo celú krajinu. Aj keď krivka seizmologických prístrojov sa nerozkývala, veľa ľudí stráca pevnú pôdu pod nohami aj strechu nad hlavou. Múry domácností ostali stáť, no ani tak nedokážu ukryť zúfalstvo a neistotu státisícov rodín. Straty sú obrovské a budú ešte väčšie. Po vyše dvadsiatich dňoch celoštátneho lock-downu už rastie sociálne napätie. V Neapole bolo niekoľko ľudí na ceste zo supermarketu okradnutých o nákup a v Palerme sa objavili prvé pokusy o rabovanie. Zatiaľ čo Európska únia upadla do tranzu a domáca vláda hádže omrvinky rodinám, drobným živnostníkom a podnikateľom, niekto už štedro otvára trezory naplnené ilegálnym zlatom.

Na všetky policajné stanice dorazil obežník, ktorý upozorňuje na početné pokusy o recykláciu mafiánskeho kešu cez tzv. biele kone. Vyšetrovatelia, ktorí odpočúvajú niektorých z bossov, zachytili aj ďalšie podrobnosti z „podnikateľských plánov“ na najbližšie obdobie. Camorra, N´drangheta a Cosa Nostra si už vytipovali vhodné subjekty na spoluprácu. Jednotlivci v červených číslach aj majitelia podnikov na pokraji krachu sú ľahkou korisťou. Väčšinou ich ani netreba kontaktovať, sami prídu klopať na tie správne dvere. Nikdy predtým sa mafii nenaskytlo toľko príležitostí. So záujmom hľadí na oblasť cestovného ruchu, kde je to najviac nahnuté, a je ochotná do turizmu štedro investovať. Naporúdzi sú aj ostatné sektory. Od vyhladovaných rodín, ktoré v prvom dejstve môžu poslúžiť ako zapaľovače sociálnych protestov, aby napokon skončili v roli pešiakov v mafiánskom podnikaní, až po vysoké kruhy, ktoré zabezpečia prístup k financiám z európskych či domácich vládnych zdrojov.

Národný prokurátor pre boj s organizovaným zločinom Federico Cafiero De Raho upozorňuje: „Mafie majú len jeden problém, kam s peniazmi (...)Tam, kde je kríza, chudoba a urgentná potreba financií, tam zasiahne mafia. (…) Zameriava sa aj na spoločenskú podporu, organizujúc protesty a verejné manifestácie, ale hlavne ponúkajúc to, čo väčšina ľudí potrebuje. Funguje ako alternatíva štátu s vlastnými benefitmi, z ktorých neskôr vypýta vysoký úrok.“ V Kampánii už po sociálnych sieťach kolujú videá ľudí blízkych camorre, ktorí ponúkajú potravinové balíčky a iné formy pomoci najchudobnejším, aby ukázali svoju ochotu „pomôcť“ v ťažkých časoch.

Prokurátor tiež vyvracia teóriu o nižšom obehu omamných látok kvôli menšiemu pohybu osôb. „Prevoz veľkého objemu drog je teraz ešte ľahší. Tam, kde sa teraz všetka pozornosť sústredí na priekupníctvo s ochrannými zdravotnými pomôckami, unikajú ďalšie tovary. Kým ešte pred mesiacom boli zaistené veľké objemy kokaínu, dnes ich už nezachytíme. Je evidentné, že tu niečo nefunguje. Kriminálne organizácie ďalej expedujú omamné látky a je potrebné zachovať zvýšenú pozornosť.“

Aj jeden z najväčších expertov na N´dranghetu a prokurátor v Catanzare Nicola Gratteri potvrdzuje, že „mafiánska elita podniká viaceré kroky nielen, aby sa obohatila, ale aby získala spoločenský konsenzus.“ Ten jej môže v budúcnosti poslúžiť v rozhodujúcich momentoch, ako sú napr. komunálne voľby, na dosadenie vhodných osôb na dôležité posty. Podľa Gratteriho je len jeden sektor, ktorý v týchto časoch nepozná krízu. Sú to dorgy. Cena kokaínu sa totiž nemení. Aj keď laboratóriá na juhoamerickom kontinente znížili produkciu, lebo chýbajú chemické komponenty z Číny, stále sú k dispozícii obrovské zásoby bieleho prášku.

V skratke, kde absentuje štát, mafia rozkladá svoje chápadlá. Zatiaľ čo na politickej scéne sme svedkami žabomyších vojen a na medzinárodnom fronte ťahaniciam o každý eurocent, kriminálne organizácie už otvárajú svoje tajné skrýše s nelegálnymi miliardami. Odloženými na lepšie časy, na ktoré sa práve začalo blýskať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Núdzový stav nie je hračka v rukách premiéra (píše Samo Marec)

Takto ste si predstavovali lepšie Slovensko?


Už ste čítali?