reklama

Miesto, kde sa neumiera

Jazero Garda, najkrajšia európska panoramatická cyklotrasa, záhadný gén, no a samozrejme citróny, citróny a ešte raz citróny v mestečku, kde limone nie je citrón.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Môže mať malé mestečko vrazené medzi strmé hory a rozľahlé jazero niekoľko unikátov a dokonca svetovú raritu? Môže. Hoci už samotná krása tohto miesta by stačila na to, aby ste si to tu zamilovali. No Limone sul Garda je omnoho viac.

Úplne všetko by naznačovalo tomu, že toto mestečko nesie názov po všadeprítomných citrónoch, no nie je to tak. Historici sa na pôvode mena nevedia jednoznačne zhodnúť, a preto máte na výber z viacero možností. Niekto si myslí, že sa vyvinul z keltského limo, lemus, čo znamená brest, ďalší tipujú na výraz līmen označujúci hranice. Jazero Garda, na brehu ktorého sa rozprestiera, sa do jeho názvu dostalo len nedávno. Až do roku 1863 sa to tu volalo Limone San Giovanni podľa patróna mesta sv. Jána. Nevedno, ako a koho si svätec znepriatelil, ale z názvu mesta záhadne vypadol, a dnes je to Limone sul Garda. Kvôli úplnosti, ani jazero sa nevolalo vždy Garda a mnohí starší obyvatelia ho ešte označujú jeho starým názvom „Benaco“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Limone sul Garda
Limone sul Garda (zdroj: -ka-)

Napriek tomu, že išlo ešte donedávna o veľmi izolované miesto, do ktorého neviedla nijaká rozumná pozemná komunikácia, prvé zmienky o osídlení siahajú do neolitu. Človek doby bronzovej určite ocenil krásny výhľad na jazero a pocit bezpečia pod úpätím vysokých hôr. Prehnali sa tadiaľto tiež Kelti, kým ich v druhom storočí pred Kristom nevyštvali Rimania. Potom sa to už mlelo jedna radosť ako napokon vo zvyšku krajiny – Longobardi, Benátčania a Rakúšania s Uhrami si tu podávali kľučku, až kým si Taliani nepovedali, že toho majú dosť a nedali dokopy Taliansku republiku.

Ako to vlastne je s tými citrónmi? Nájdete ich všade, od suvenírov cez voňavé mydlá, likér limoncello až po mestský erb. Svieže žlté plody sa na tomto mieste začali pestovať z úsporných dôvodov v polovici 15. storočia, lebo vrchnosť nechcela dovážať drahé ovocie. No a kde inde ich zasadiť, ak nie v Limone? Čo na tom, že pôdy tu bol nedostatok a ešte k tomu bola aj úplne nevhodná pre tento druh plodiny? Pche…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Na terasách nerastú len citróny.
Na terasách nerastú len citróny. (zdroj: -ka-)

Šikovní Limončania vybudovali špeciálne terasovité sady s typickými stĺpmi, na ktoré sa v chladnejších mesiacoch prehadzovali plachty, aby chránili úrodu aj stromy pred studeným vetrom. Pre lepšiu pôdu bohatú na minerály si skočili na dolný breh jazera a doviezli ju na lodiach. Citrónom, no aj cédrom a pomarančom sa tu tak darilo, že ich onedlho začali vyvážať do zahraničia. Krása miestnych citrónovníkov a terás uchvátila aj nemeckého básnika Johanna Wolfganga Goetheho, ktorý opísal Limone sul Garda vo svojej Ceste do Talianska. Po druhej svetovej vojne objavili toto miesto turisti a domáci rýchlo pochopili, že cestovný ruch vynáša lepšie ako záhradkárčina. Dnes už je pestovanie citrónov nerentabilné, len niekoľko sadov ešte produkuje ovocie pre lokálny trh. Limonaie sa stali väčšinou len turistickou atrakciou, no mestečko naďalej ostáva najsevernejšou oblasťou, kde sa citróny pestujú. A nie, citrónovník vo vašej obývačke, ktorý tento rok nečakane zarodil, sa neráta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Z Limonaia del Castèl je krásny výhľad na mestečko a jazero.
Z Limonaia del Castèl je krásny výhľad na mestečko a jazero. (zdroj: -ka-)

Ešte viac ako citróny priťahuje zraky odborníkov do Limone sul Garda vzácna anomália. Všetko sa začalo roku 1979, keď istého pracovníka železnice v Miláne, pôvodom z Limone sul Garda, hospitalizovali v nemocnici. Odbery krvi a následné vyšetrenia lekárov prekvapili – vysoký cholesterol a tuky, že by zabili aj vola, no cievy a srdce ako práve vytiahnuté z umývačky. Doktorom sa to nezdalo, a tak podrobili vyšetreniu aj otca a železničiarovu dcéru. Touto cestou sa dopátrali sa k dovtedy neznámej bielkovine, ktorú nazvali Apolyproteín A1 – Miláno.

Cez tisíc Limončanov (lebo toľko ich je) sa následne podrobilo testom a výskumníci zistili, že väčšina z nich má rovnakú anomáliu. Vďaka záznamom v miestnom archíve a cirkevných záznamoch sa podarilo identifikovať dvojicu, ktorej nasledovníci v sebe nosia zmutovaný gén. Cristoforo Pomaroli a Rosa Giovanelli, ktorí roku 1644 uzavreli manželstvo v tunajšom kostole, priviedli na svet potomkov odsúdených na dlhovekosť. Rozšírenie génu medzi väčšinou populácie bolo dané veľkou izoláciou tohto miesta. Z jednej strany strmé hory a z druhej jazero obmedzovali výber životného partnera len na susedné humno a manželstvá medzi pokrvne príbuznými neboli žiadnou raritou. Horizonty sa rozšírili až s vybudovaním cesty pozdĺž jazera roku 1932, no elixír dlhovekosti prúdi v žilách tunajších ľudí ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Názvy ulíc označujú ručne maľované keramické tabule.
Názvy ulíc označujú ručne maľované keramické tabule. (zdroj: -ka-)

Limončania sú na svoj gén patrične hrdí a ešte viac na to, že sa mohli zúčastniť na výskume, ktorý táto anomália spustila. Vďaka ich nesmiernej trpezlivosti s neprestajnými odbermi krvi sa vzácny apolyproteín podarilo zreprodukovať a experimentovať s ním pri výrobe liekov proti artérioskleróze. Odborníci špekulujú aj nad tým, či táto unikátna predispozícia neochránila tunajších obyvateľov od nového koronavírusu, keďže sa dlho pýšilo prívlastkom covid-free a doteraz sa tu vyskytlo len niekoľko prípadov.

Všetky tieto pozoruhodnosti sú už na toto malé mestečko viac ako dosť, ale ako sa hovorí „viac je viac“, a tak tu nedávno otvorili aj najkrajšiu panoramatickú cyklotrasu Európy. Je doslova zavesená na skale nad jazerom a ponúka úchvatné pohľady na všetky strany. Miestni ju odporúčajú aj na pešiu prechádzku – tam a späť z mesta to zaberie dve hodinky. Počas víkendových dní, keď sa sem okrem nemeckých turistov nahrnú aj Milánčania, je to skôr korzo ako chodník pre bicykle, no cez pracovný týždeň môžete šľapať do pedálov ako sa vám ráči. Cesta je otvorená a osvetlená aj v noci. Trasa má len 2 km a smeruje až k hraniciam s autonómnou provinciou Trento, kde sa napája na ďalší cyklistický chodník. Cykloturizmus je v tejto oblasti veľmi obľúbený a okolie jazera Garda sa pýši 190 kilometrami trás pre bicykle. Niektoré z nich sa vyznačujú vysokou obtiažnosťou, no jazerné trajekty sú na prepravu bicyklov prispôsobené, a tak aj menej zdatní cyklisti si môžu svoj výlet užiť a nevypľuť pri tom dušu.

Krátka, no krásny je panoramatický cyklochdník vedúci z Limone sul Garda.
Krátka, no krásny je panoramatický cyklochdník vedúci z Limone sul Garda. (zdroj: -ka-)

Pred cyklotrasou v Limone sul Garda je malé parkovisko, a keď píšem malé, myslím tým skutočne malé. Preto ak prídete vlastným vozidlo, odparkujete ho v meste (2 euro/hod) a ďalej pokračujte alternatívne na bicykli, pešo alebo taxíkom.

Čo tu ešte môžete vidieť? Chiesa San Rocco je menší kostol s krásnou vyhliadkovou terasu, odkiaľ sa môžete kochať pohľadom na celé mesto. Nižšie položený San Benedetto je farským kostolom. Z Limone sul Garda pochádzal sv. Daniele Comboni, zakladateľ rehole combonianov a prvý katolícky biskup v strednej Afrike. Dnes tu pôsobia jeho nasledovníci, ktorých centrum môžete navštíviť.

Určite nesmiete obísť citrónové sady. Odporúčam Limonaia del Castèl s citrónmi, cédrami, bergamotom, kumkvatmi, pomarančami a nádherným panoramatickým výhľadom za 2 eurá. V meste sa nachádza aj múzeum turizmu, múzeum rybárov a múzeum olivového oleja. Skrátka všetko, z čoho tu miestni žili a žijú, má svoje múzeum.

Môžete si vybrať - pohľad na mestečko pod vysokými skalami alebo na šíru vodu.
Môžete si vybrať - pohľad na mestečko pod vysokými skalami alebo na šíru vodu. (zdroj: -ka-)

Ako suvenír si môžete odniesť čokoľvek vyrobené z citrónov, čo má tvar citróna alebo je na tom aspoň citrón nakreslený. Takže, keď sa vás po rokoch niekto opýta, odkiaľ to máte, nebude problém si spomenúť. Kúpiť by ste si mali aj miestne citróny, aj keď nie sú zrovna najlacnejšie. No keďže sú stopercentne bio, dajú sa stopercentne skonzumovať. U nás doma sa už suší citrónová kôra do koláčov a v záhrade klíčia zasadené jadierka. Môžete tiež investovať do tunajšieho výborného olivového oleja.

Ak obľubujete bezprízorné potulovanie sa s nasávaním miestnej atmosféry, toto mesto je na to priam stvorené. Úzke uličky bez aut a hluku, ale aj prechádzky po pobrežnom korze či plavba loďkou, to je to pravé na reset hlavy. Okrem taliančiny sa tu bez problémov dohovoríte aj po nemecky a takmer všetky dôležité nápisy nájdete aj v tomto jazyku.

Úzke uličky sú nielen malebné, ale v horúcich dňoch tu nájdete aj príjemný tieň.
Úzke uličky sú nielen malebné, ale v horúcich dňoch tu nájdete aj príjemný tieň. (zdroj: -ka-)

Cesta sem z Milána v bežný pracovný deň trvá autom okolo dvoch hodín, ak náhodou nenarazíte na nepochopiteľnú zápchu alebo kamión, snažiaci sa vopchať do tunela so zúženou vozovkou. Potom je to dlhšie :) 

Katarina Antenozio

Katarina Antenozio

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  24x

Cestovanie, spoločnosť, krimi, mafia... Témy vážne aj menej vážne.www.mojemilano.sk Zoznam autorových rubrík:  KrimiCestovanieMiláno krížom-krážomMafiaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu